Velikost textu: normln | zvtit | zmenitInternetov magazn nejen pro seniory  

Navigace

Svtek
Dnes slav svtek Jaroslav,
ztra Vlastislav.

Mete jim poslat elektronickou pohlednici.

Klub
Uivatel: nepihlen

Vce informac o klubu a lenstv v nm se mete dozvdt na strnkch naeho klubu.

Anketa
Nvtvnci strnek - vk nvtvnk. Dkujeme za hlasovn!
 
 
 
 

E-mail
Nemte-li zde svou e-mail schrnku (adresu), mete si ji zdarma vytvoit.

Statistika



Podporuj ns
OSTRAVA!!!


MOAP


Nadace OKD


SENSEN


SeniorTip.cz,
ISSN 1801-9900
Vydv: Spolenost senior o.s.

Createt by NETtip 2006
Webhosting SvetHostingu.cz

POCTA ADOLFOVI BORNOVI


Správa z tlae :
  Vzácne „Umelecké ocenenie za tvorivý prínos vo filmovej tvorbe pre deti a mláde“ za rok 2015 udelili na 55. Zlínskom filmovom festivale praskému výtvarníkovi Adolfovi Bornovi...


POCTA ADOLFOVI BORNOVI NA SLOVENSKU


Popredný súasný eský výtvarník, akad. maliar Adolf B o r n (1930), zaslúilý umelec, sa doil 12. júna krásnych a poehnaných 85 rokov. ijúca výtvarná legenda, adoptívny otec obrazových podôb, najslávnejšej eskej dvojice školákov spoluiakov - výmyselníkov, iakov 3.B, Macha a Šebestovej, na obidvoch brehoch rieky Moravy, ich oslávil v plnom zdraví a ako u tradine pri práci, vo svojom praskom ateliéri, v "chalúpke pod bretanom", v pokojnom praskom Podolí, kde slávny rodák z eských Veleníc, ije a tvorí u desaroia. 


Majstre, srdene Vám blahoeláme ku krásnemu ivotnému jubileu.


ivio !


Sto lat!


* * *


Len tí, jeho najvernejší výtvarní priaznivci vedia, e Adolf Born, je jeden z mála vyštudovaných karikaturistov v echách, ke získal absolutórium na praskej AVU, v roku 1955, v ateliéri karikatúry u prof. Antonína Pelca (ktorý sa presadil ako politický karikaturista aj v The New York Times).


Aj preto, po škole zaínal s karikatúrou v známom humoristickom týdenníku Dikobraz, ale aj v Sluníku, Mateídoušce, neskôr v populárnom týdenníku Mladý svt, a prestínom švajiarskom satirickom týdenníku Nebelspalter (ako prvý ech). Bol známy ako novátor so svojim zmyslom pre kultivovaný humor a mieru groteskného náboja ludského porozumenia. Úspešne sa jej venoval viac ako dve desaroia, aby z nej odišiel na vrchole slávy s ocenením ako najlepší karikaturista sveta "The best cartoonist of the year 1974", ktorého sa mu dostalo v Montreale. Bolo to najvyššie ocenenie v karikatúre v bývalom eskoslovensku. Karikatúra, urená hlavne pre noviny a asopisy mu velmi pomohla presadi sa vo svojich umeleckých zaiatkoch, ke sa stal priznaným výtvarníkom karikaturistom nielen doma, ale aj vo svete.

 


Týmto prestínym ocenením sa skonila jedna úspešná etapa v jeho tvorbe. Klasickú karikatúru povesil na klinec. Svoje tvorivé úsilie zameral na výtvarné smery, ktoré ho najviac priahovali - kresba, kniná ilustrácia a volná grafika.


A tak humor, ktorý stále miloval a maluje posunul alej - do ilustrácii, do volnej grafiky a do kresieb s humorným podtextom. Ve humor je aj výsledkom poznania ivota v ktorom je tolko dobrodrustva. Svoj tvorivý as a potenciál delil rovnakým dielom - medzi ilustrácie, volnú grafiku, animované filmy a neskôr aj poštové známky.


Námety k svojim dielam erpá z obdivu k známym historickým postavám a mytologickým hrdinom a z dojmov z poetných a oblúbených ciest z Grécka a Turecka.


Dnes po zásluhe patrí k najvýznamnejším osobnostiam eskej výtvarnej scény. Jeho originálne diela, umocnené osobitým výtvarným rukopisom sú známe aj bez podpisu. Pýšia sa nimi poetní súkromní zberatelia na obidvoch brehoch Moravy, rovnako ako významné eské a zahraniné galérie, od Montrealu, Prahy, Bratislavy, a po Istanbul a Tchaj-wan...


Na jeho montrealský titul najlepší karikaturista sveta z roku 1974 sa však v umeleckom svete dodnes nezabudlo. Logo „Born“ stále má svoj honor nielen doma, ale aj vo svete.


Aj preto súasou komorného výtvarného medailónu k jeho vzácnym 85. narodeninám, ktorý vznikol v lete na Slovensku, nazvaný BORN 85 - Výtvarná pocta, boli práve ilustrané karikatúry. Tentoraz to však pre zmenu neboli karikatúry z dielne oslávenca, ale pre obmenu kariportréty jeho výraznej, prívetivej a charizmatickej tváre, ozdobenej monarchistickým "mohutným knírem", ktoré mu v podobe výtvarných vinšov vytvorili a venovali štyridsiati poprední výtvarníci - majstri výtvarnej humornej skratky nazývanej kariportrét, nielen zo Slovenska, eska, ale aj z blízkeho a vzdialeného zahraniia (od Brazílie, Portugalska, Holandska, Grécka, Turecká a po Singapur), ako svoj úprimný a vzácny hold jeho výtvarnému umeniu a impozantnému celoivotnému a stále ivo mohutnevšiemu majestátnemu dielu.

 

        


Ako prezradil kurátor tohto medzinárodného projektu "BORN 85 - Výtvarná pocta": Jeho ideovým zámerom je tie - o najširšej umeleckej obci - najmladším generáciám prinies správu o majstrovstve jubilanta aj v ánri populárnom vo svete zvanom kartún - v oblúbenom, populárnom a odlahenom umeleckom okruhu - kariportréte. Trochu z minulosti umenia a osobnosti Majstra Borna do prítomnosti, ale nie s nádychom nostalgie ale so zretelom radostného posolstva a zvesti minulosti našej súasnosti. Svojim presahom ho teda umocni nielen výtvarne a výchovne, ale aj spoloensky a dokumentane, od histórie, do dnešných a s výhladom do budúcnosti.


Autora jubilantovho výtvarného medailónu velmi potešilo, e Majstrovi Adolfovi Bornovi a jeho umeniu tak spontánne a nenútene drukujú aj dnes za hranicami iech, nielen na Slovensku ale aj za ich hranicami.


Zves o projekte a kariportrétoch - umeleckých výtvarných vinšov od Lubomíra Vanka z Brna, slovenského hudobníka Jozefa Hudáka a Moskovana - riadneho Akademika Ruskej Akadémie Umenia - Vladimíra Moalova a rytca a kaligrafa Jurija Kuverdjajeva, o dali mocný výtvarný základ prezentovanému "medailónu", obohatený o nové umelecké hodnoty, sa rýchlo rozšírila do výtvarného sveta karikaturistov, ktorí píšu históriu "Art tribute", aby sa k ním radi pridali aj alší. Aj tentoraz chceli by pri tom. Však aj umenie karipotrétu poskytuje najväší - najslobodnejší a tie aj neobmedzený priestor k tvorivosti a posolstvu, ako svojmu poslaniu...

 

       


Svoje výtvarné vinše jubilantovi tak okrem domácich výtvarníkov z iech a Slovenska (Mirek Šesták, Marcel imár, Martin Krajovi), od našich najbliších susedov Polska (Goška Godar, Henryk Cebula, Slawek Lizon), Ukrajiny (Oleg Gucol, Oleg Kustovskij), Maarska Linda Kišháziová sa dobrodušne a ludomilne s poctou pripojili ku gratulantom, s prejavom velkej úcty k bravúre jeho výtvarného umenia, aj priznaní vo svete kartún výtvarníci a tvorcovia karikatúry, ako Amorin z Brazílie, Claudia Re z Argentíny, René Bouschet z Francúzska, Willém Rasing z Holandska, Juan Manuel Alvarez Junco zo Španielska, Vasco Gargalo z Portugalska, Ivailo Cvetkov z Bulharska, Grékov Sofia Mamalinga, Georgopalis Dmitris, Katka Vašiková, John Xagoraris, Oleg Krupik z Bieloruska, Srbi Aleksandar Blatnik a Milenko Mihajlovi, Maria Balea a Nicoleta Ionescu z Rumunska, i Saadet Demir Yalcin z Turecka, Machmud Ešonulov z Uzbekistanu, i Adam Chua zo Singapúru...


„Všetci títo medzinárodne rešpektovaní výtvarníci a karikaturisti, vzdali hold eskému výtvarnému velikánovi karikatúry, ilustrácie a grafiky, a svoju osobnú umeleckú výtvarnú poctu - vo forme svojich a za týmto úelom vytvorených cenných originálnych autorského kariportrétov. Neskrývajú, e sú pyšní, e mohli by pri tom. Takáto umelecká ponuka sa neodmieta. Navyše to pojali a uvedomili si aj ako uznanie svojho výtvarnému kumštu a umeniu v medzinárodnom kontexte“,  dodáva kurátor...

 

     


Kto doteraz poznal iba výtvarne skvelé, obsahovo romantické a s názvami priam Thomas Alexandre Davy de La Pailleterievske "Bornové opusy" , tak môe tentoraz vzácne spozna aj jeho dobrácku tvár v desiatkach páivých, priam „Bornovsky“ kompozine impozantných, ale osobitých a vzácne orignálnych podobách (Yalcin, Rasing, Ionescu, Milenko, Gucol, Mamalinga, Kustovskij, Vašiková). Výtvarníci, kadý iný, originálny a jedinený, svojim výtvarným štýlom, úsmevne, štedro vyuívajúc umelecké bohatstvo výtvarného rukopisu (ceruzou, perom, tušom, pastelom, akvarelom, PC grafikou), mono aj vaka ich kumštu nahliadli aj trochu do jeho skrytej úprimnej duše…

 

   


Náš jubilant Adolf Born, so svojím ivým umeleckým odkazom, nauil nás ma rád výtvarné umenie - umenie aj ako zrkadlo spolonosti, naprie generáciám. Mono aj vaka nemu eské výtvarné umenie získalo vyššiu spoloenskú hodnotu a honor nielen na Vltave ale aj za hranicami vôd Labe a Moravy...


Kreslenie a maovanie boli a zostali pre neho všetkým - umením, zálubou, prácou a ivobytím. Stal sa ikonou a výtvarnou legendou na Vltave u poas svojho ivota. Úspešným „kultúrnym atašé“ eskej kultúry vo svete. Majú ho radi všetky generácie. Rovnako ako má on rád svojich priaznivcov, itatelov, zberatelov, priaznivcov a obdivovatelov. Aj preto stále pre nich kreslí, ilustruje, vystavuje, cestuje za nimi, beseduje, rozdáva autogramy.

 

Aj taký je náš Majster Adolf Born – milovník ivota, umenia, cestovatel, priatel Grécka, Turecka, Tirolska, lakotník a vychutnáva dobrého vína, zo ivota tešitel.


Peter Závacký

* * *

Zobrazit všechny lánky autora

 

CV : Adolf Born (1930) sa narodil sa v eských Veleniciach, v rodine elezniiar. Vyrastal u Prahe, kde maturoval na reálnom gymnáziu. V rokoch 1949–1955, študoval postupne na Pedagogickej fakulte, Vysokej škole umeleckopriemyslovej a nakoniec na Akadémii výtvarných umení (ateliér karikatúry u prof. A. Pelca). Zaínal ako karikaturista, neskôr sa u venuje iba malbe, volnej grafike, úitkovej grafike, ilustrácii, animovanému filmu, scénografii, plastike, tvorbe poštových známok. Bol kmeový karikaturista redakcii Nebelspalter (Švajiarsko), Mladý svt a Dikobraz. Ilustroval vyše štyristo kníh.

 

Sám je autorom niekolkých kniných albumov. Vystavoval od Bratislavy po Montreal, v Prahe, ale rovnako aj v Hulíne a Trutnove. Jeho diela sú majetkom prestínych svetových galérii, ale aj v súkromných zbierkach na všetkých kontinentoch. Nositel poetných najvyšších umeleckých ocenení za svoju tvorbu - Zlatá medaila za kniné ilustrácie (Lipsko, 1968), Cena Palma d´ Óro (Bordighera, Taliansko, 1970), Grand Prix Cartoon (Krakov (1971), Ocenenie The Best Cartoonist of the Year (Montreal, 1974), Hlavná cena za animovaný film Nezmysel (Teherán, 1977), Zlaté jablko BIB (Bratislava, 1979), Cena Jiiho Trnku (1979), Zlatý Ezop (Gabrovo, 1979), nositel mimoriadneho ocenenia ZFF - Zlinského Filmového festivalu (Zlín, 2015). V r. 1980 dostal Vyznamenanie za vynikajúcu prácu, v r. 1984 Cenu ministerstva kultúry za ilustranú tvorbu, od r. 1988 je nositelom titulu zaslúilý umelec (aj bez politického angaovania). V r. 2003 mu prezident R udelil Medailu Za zásluhy za štát v oblasti kultúry I. stupa, a vo Francúzsku mu Minister kultúry udelil ocenenia Rytiera Radu umenia a literatúry. Je vášnivým cestovatelom do vybraných krajín (Grécko, Turecko, Rakúsko, Švajiarsko, Škandinávia). S pani Emou ije a tvorí v Prahe. Vychovali spolu dcéru. Rados a spríjemnenie jesene ivota im robia dve vnuky.



Komente
Posledn koment: 17.06.2015  20:59
 Datum
Jmno
Tma
 17.06.  20:59 kusan
 17.06.  13:16 Manuel
 17.06.  12:09 Ferbl
 17.06.  11:41 petr Pkn zjitn
 17.06.  09:23 kusan
 17.06.  08:36 Von