Èo, alebo kto je Boh?
Datum:
13.06.2013 17:12
Od:
oto (anonymní u¾ivatel)
Název:
Re: Èo, alebo kto je Boh?
¥udia stojaci pod zviera»om
Èlovek dne¹ka zaostal za svojim vývojom. Zaostal vo svojom skutoènom vývoji, ktorým ani zïaleka nie je technický pokrok, èi úroveò vzdelanosti, ako sa vo v¹eobecnosti myslí. Znie to neuveriteµne, ale èlovek dne¹ka, onen prehnane sebavedomý a moderný èlovek sa vo svojom skutoènom vývoji nachádza pod úrovòou zviera»a. Pod úrovòou zvierat a ostatného prírodného sveta, ktorý sa na rozdiel od sveta µudského vyvíjal správne.
Boli ste niekdy vo voµnej prírode? Urèite áno. Urèite ste videli jej krásu, nádheru, svie¾os» a prirodzenos» a to v ka¾dom èase a v ka¾dom roènom období. ¥udia si chodia do prírody oddýchnu» a pookria». Pobyt v nej posilòuje, osvie¾uje a obla¾uje. Preèo je tomu tak?
Lebo voµná príroda si zachovala a stále zachováva to, èo èlovek nemá. Lebo ka¾dá rastlina, strom, zviera a kameò, lebo lesy, hory, jazerá a vodstvo majú vo svojej èistej, jednoduchej prirodzenosti èisté spojenie s najvy¹¹ou Silou, prúdiacou univerzom. A práve táto Sila èistým spôsobom vy¾aruje z ka¾dej rastliny, stromu a zo v¹etkého prírodného sveta a µudí obla¾uje a ob¹»astòuje. Prírodný svet túto najvy¹¹iu Silu jednoducho prijíma, stojí v jej prúdení a èistým spôsobom ju prostredníctvom vlastného bytia a pôsobenia zrkadlí a ïalej odovzdáva navonok.
Rastlina je rastlinou, kameò kameòom a zviera zviera»om. A èlovek mal by» èlovekom! Aj èlovek mal sebou necha» prúdi» túto najvy¹¹iu Silu univerza èistým spôsobom.
To by bolo bývalo úplne staèilo. Lebo tak, ako zviera svojim jednoduchým, èistým bytím prijíma najvy¹¹iu Silu, prechádzajúcu univerzom, necháva ju sebou prúdi» a ïalej ju èistým a prirodzeným spôsobom odovzdáva navonok, rovnako aj èlovek mal vo svojej èistote a prirodzenosti necha» sebou prúdi» túto Silu a svojim bytím i svojou èinnos»ou ju odovzdáva» navonok.
Èlovek mal by» èlovekom! Veï to je jeho prvoradá úloha! Mal ním by» v èistej a jednoduchej prirodzenosti svojho bytia! Mal by» èisto stojaci v prúdení Sily a rozdávajúci ju èistým spôsobom v¹ade vôkol seba.
Èlovek mal by» v prvom rade èlovekom v tých najelementárnej¹ích prejavoch vlastnej osobnosti: vo svojom cítení a myslení! V èistote, vzne¹enosti a u¹µachtilosti svojho cítenia a myslenia! Èlovek mal by» u¹µachtilo, èisto a vzne¹ene mysliacim èlovekom! Èlovekom, ktorý práve prostredníctvom èistoty a u¹µachtilosti svojho cítenia a myslenia necháva sebou prúdi» a necháva zo seba smerom von vy¾arova» najvy¹¹iu Silu, prúdiacu univerzom.
Èlovek mal by» èlovekom! Èlovekom u¹µachtilých citov a my¹lienok! K nádhere èistého pôsobenia prírodného sveta by sa tak pridru¾ila i nádhera pôsobenia èloveka. Potom by bolo v¹etko také, aké by» má! Potom by bola nielen rastlina rastlinou, zviera zviera»om a kameò kameòom, ale i èlovek skutoène èlovekom! Potom by bol na zemi raj! Krása µudstva, krása èloveka by sa toti¾ vyrovnala kráse a nádhere pôsobenia prírody. Doká¾ete si to predstavi»?
Áno, èistota, u¹µachtilos» a vzne¹enos» cítenia a myslenia sú strateným kµúèom k bráne raja. Sú podstatou pravej µudskej veµkosti. Sú základným kameòom pravého èloveèenstva.
Dnes je v¹ak ¾iaµ v¹etko úplne inak! Rozhodujúci význam èistej jednoduchosti a prirodzenosti nebol µuïmi vôbec pochopený a docenený. Veï kto v dne¹nej dobe je e¹te schopný vôbec pripusti», ¾e by práve zachovávanie èistoty jeho vlastného cítenia a myslenia mohlo ma» nejaký zásadnej¹í vplyv? ®e by v dbaní o èistou cítenia a myslenia mohlo spoèíva» doslova v¹etko? Veï mnohým je takéto nieèo na smiech. Veï èistota cítenia a myslenia je dnes tým najposlednej¹ím, na èo sa dbá. Èlovek sa predsa musí sústredi» na omnoho dôle¾itej¹ie veci. Èlovek má budova», zarába», získava», dobíja» a potom si u¾íva».
A tak dnes vidíme takzvaného moderného èloveka, ako vyrába autá, sedí pri internete, telefonuje mobilom, vidíme ho, ako cestuje po celom svete, lieta do vesmíru, vidíme ho ako ¹tuduje, ¹portuje, vidíme ho ako sa zabáva a chodí na dovolenky, prièom to najzásadnej¹ie a najpodstatnej¹ie, na èom má stá» jeho èloveèenstvo, èi¾e jeho myslenie a cítenie sa podobá záhrade, zarastenej tou najdivokej¹ou burinou. Podobá sa hromade hnoja!
Áno, ¾ijeme v modernej dobe technického pokroku, ale na¹e vnútro je plné hniloby. ®ijeme v dobe technického pokroku, ale nie sme µuïmi v pravom a chcenom zmysle! Zvieratá sú zvieratami, ale my µuïmi nie sme! Lebo na to, èo robí èloveka èlovekom vôbec nedbáme! Lebo vôbec nedbáme na èistotu a u¹µachtilos» vlastného cítenia a myslenia!
Je slepý a hluchý ten, kto nevidí skazenos», úbohos» a nízkos» µudského sveta. Veï v¹ade je iba plno sebectva, chamtivosti, závisti, nenávisti, nenásytnosti a zvrhlosti. Nezaujatého pozorovateµa sa musí zmocni» hnus z toho, kam sme to a¾ dopracovali. Lebo celý moderný pokrok je len smie¹nym pozlátkom, zakrývajúcim vnútornú, hnilobnú skazenos» µudskej civilizácie.
Ak sa raz èlovek nestane èlovekom, v¹etko aj tak vyjde navnivoè. Ak sa raz èlovek nestane èistým a u¹µachtilým èlovekom v tých najprirodzenej¹ích a najbezprostrednej¹ích prejavoch svojej osobnosti – vo svojom myslení a cítení, potom sa v¹etko èo bude vytvára» stane len banálnou fra¹kou a smie¹nou, malichernou nízkos»ou.
Èloveèe, staò sa koneène v prvom rade èlovekom! Iba potom mô¾e¹ vybudova» civilizáciu, hodnú pojmu µudská! Strom, kameò rastlina i zviera to u¾ dokázali. Oni sú takými, akými by» majú. Iba ty e¹te takým nie si! Preto dnes stojí¹ ni¾¹ie ako oni! Ni¾¹ie v tom ¾ivom, pravom a skutoènom! V tom naozajstnom a rozhodujúcom, prièom akékoµvek oháòanie sa technickým pokrokom je len úbohým sebaklamom. Sebaklamom, schopným oklama» a uspokoji» iba prázdnych, povrchných a plytkých. Sebaklamom, ktorý je oèividný ka¾dému, kto je schopný aspoò trochu samostatne myslie» a uva¾ova».
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.©.