Èo, alebo kto je Boh?
Datum:
21.07.2014 13:44
Od:
oto (anonymní u¾ivatel)
Název:
Re: Èo, alebo kto je Boh?
Kde sa stratila Láska Bo¾ia?
Be¾ný kres»an vníma Stvoriteµa ako Lásku. Lásku v¹etko odpú¹»ajúcu a v¹etko milujúcu. Be¾ný kres»an preto nedoká¾e pochopi», ako sa mô¾u so Stvoriteµom, ktorý je Láskou vôbec zluèova» pojmy ako posledný súd, alebo oèista zeme, v ktorej budú od seba definitívne oddelení dobrí od zlých, aby tí dobrí mohli pokraèova» v ïal¹om ¾ivote a tí zlí nastúpili svoju cestu do zatratenia.
Aby pred tými zlými bola napokon definitívne zatvorená brána ¾ivota a zostal im u¾ len plaè a ¹krípanie zubov. Aby boli polapení, poviazaní a vrhnutí to temnoty tak, ako sa to stalo zlým a neverným sluhom v podobenstve.
Takéto nieèo sa zdá priemernému kres»anovi príli¹ tvrdé na to, aby to kore¹pondovalo s Láskou, za ktorú pova¾uje Stvoriteµa, hoci na druhej strane sa v evanjeliách nachádza mno¾stvo pomerne tvrdo a prísne formulovaných zmienok o tomto dianí.
Kde sa teda skrýva pravda? Je Stvoriteµ naozaj iba Láskou tak, ako ho vnímajú kres»ania? Ale ako sa potom vysporiada» s tvrdými slovami o poslednom súde, ktoré mo¾no nájs» v evanjeliách?
Skutoèná pravda o podstate Stvoriteµa je ¾iaµ úplne iná, ne¾ ako ju vníma be¾ný a priemerný kres»an. Boh je naozaj Láskou, ale nie je iba òou! Je, v¾dy bol a v¾dy aj bude zároveò Spravodlivos»ou!
Stvoriteµ vo svojej dokonalosti tvorí nerozluèiteµnú jednotu Lásky a Spravodlivosti! Jeho Láska a jeho Spravodlivos» vládnu spoloène v¹etkému, èo jestvuje v tomto stvorení. V¹etkému dianiu vo stvorení vládne milosrdná a v¹etko objímajúca Láska, ale zároveò nekompromisná a prísna Spravodlivos». Dokonalos» tohto pôsobenia spoèíva v tom, ¾e ne¾nos» a krehkos» Lásky je ochraòovaná Spravodlivos»ou a tvrdos» a prísnos» Spravodlivosti zjemòuje Láska.
Spravodlivos» je mo¾né zobrazi» ako zvislú èiaru, ako výstra¾nú èiaru nad bodkou výkrièníka, alebo ako meè. Naopak, Lásku je mo¾né vyjadri» èiarou horizontálnou, ktorá sa ako horizontála obzoru ochraòujúco klenie nad v¹etkým, èo jestvuje. No a horizontálny symbol Lásky a zvislý symbol Spravodlivosti spolu dovedna tvoria krí¾. Rovnoramenný krí¾ Pravdy! Rovnoramenný krí¾ harmonického spolupôsobenia Lásky a Spravodlivosti, ktorý je vyjadrením dokonalosti Bo¾ej.
Boh je teda Láska a Spravodlivos» súèasne! Je dokonalou jednotou Lásky a Spravodlivosti!
Veµkou chybou kres»anského sveta v¹ak je, ¾e Stvoriteµa nevníma takto komplexne, ale z jeho pôsobenia vyòal iba princíp Lásky, ktorý pova¾uje za jediný. A práve z tohto dôvodu znejú be¾nému kres»anovi cudzo slová o poslednom súde, plnom nekompromisnej prísnosti Bo¾ej.
Pre svoj vlastný, jednostranný pohµad to odmieta ako nieèo, èo sa vôbec nezluèuje so Stvoriteµom, ktorého vníma len ako Lásku. Toto veµké nepochopenie sa v ka¾dodennom ¾ivote prejavuje tak, ¾e keï ho postihne nejaké utrpenie, ktoré sa ho bezprostredne osobne dotkne, zaène si zväè¹a klás» otázku: ako vôbec mohol Stvoriteµ nieèo takéto dopusti»? Kde sa stratila jeho Láska?
Vo chvíµach »a¾kých ¾ivotných skú¹ok by v¹ak v¹etci µudia mali vedie», ¾e ak v nieèom, èím sú nepríjemným spôsobom atakovaní nenachádzajú princíp Lásky Najvy¹¹ieho, musia v tom hµada» jeho druhý princíp a síce, princíp Spravodlivosti! Tam, kde sa v èloveku zaèína vynára» pochybnos» o Bo¾ej Láske, tam nech hµadá Jeho Spravodlivos»! Práve òou samu Najvy¹¹í v takejto chvíli prihovára! Tam nech potom hµadá spravodlivú odplatu za jeho vlastné, nesprávne predchádzajúce jednanie, preto¾e na základe princípu Spravodlivosti Najvy¹¹ieho musí ka¾dý z nás zaplati» do posledného haliera za v¹etko zlé, èo kedysi vykonal.
Preto teda v utrpení, ktoré nás stretá a ktoré nemô¾eme nijakým spôsobom zlúèi» s Láskou Najvy¹¹ieho musíme vidie» jeho Spravodlivos». Spravodlivos» Stvoriteµa, na základe ktorej musíme, hoci niekedy aj veµmi bolestivo, pre¾íva» v¹etky dôsledky ná¹ho vlastného, predchádzajúceho nesprávneho jednania. Jednania, v ktorom sa na¹e my¹lienky, na¹e city, na¹e slová, alebo na¹e èiny v nieèom protivili Bo¾ej Vôli, a teda boli zlé a nesprávne.
A negatívne dôsledky toho musíme potom na základe princípu Spravodlivosti Najvy¹¹ieho pre¾i» na vlastnej ko¾i. Naplno pre¾i» na vlastnej ko¾i, aby sme pochopili, ¾e akékoµvek zlo, vykonané èi u¾ v my¹lienkach, citoch, slovách, alebo èinoch musí èloveku prinies» iba zlo. Tak to vy¾aduje Vy¹¹ia Spravodlivos», ktorá ka¾dému neomylne priná¹a presne takú ¾atvu, aká bola jeho sejba.
Kto v¹ak koná dobro, koho my¹lienky, city, slová a èiny sú iba dobré a u¹µachtilé, tomu sa naopak presne podµa toho istého zákona Spravodlivosti dostane iba dobra, ¹»astia a radosti.
Tam, kde teda èlovek uvidí nieèo, èo sa nezluèuje s Láskou Najvy¹¹ieho nech hµadá jeho Spravodlivos». Utrpenie stíhajúce µudí je prejavom tejto Spravodlivosti, za ktorou musí èlovek hµada» odplatu za svoje vlastné, minulé pochybenia. Lebo za zlo nemo¾no oèakáva» niè iného ako zlo.
Keï teda vidíme nejakého trpiaceho èloveka, keï ho vidíme plného bolesti, zlomeného a úbohého, mali by sme vedie», ¾e jeho stav, ktorý je nútený pre¾íva» je iba nevyhnutným dôsledkom toho, ¾e v minulosti ne¾il v nejakom smere správne a dobre. ®e robil nieèo, èo sa prieèilo Vôli Najvy¹¹ieho a ¾e za to teraz ¾ne dôsledky.
Popri fyzickej, èi akejkoµvek inej pomoci tomuto èloveku by sa mu malo pomôc» aj tým, ¾e sa mu povie pravda o podstate jeho utrpenia. Pravda o tom, ¾e jeho utrpenie nie je dielom náhody, ale ¾e je nevyhnutným dôsledkom jeho vlastného, zlého a nesprávneho jednania, prieèiaceho sa Vôli Najvy¹¹ieho. Takýto èlovek by sa preto mal spätne pozrie» do svojej minulosti a pokúsi» sa nájs» svoju zlú vlastnos», ktorou sa previnil. Mal by rozpozna» túto vlastnos», èi chybu a mal by sa ju sna¾i» odstráni». Lebo ka¾dé utrpenie je v podstate iba zrkadlom, v ktorom dostávame príle¾itos» nahliadnu» na seba samého a spozna» svoje chyby, omyly, nedostatky a zlé sklony. Utrpenie nás k tomu nabáda a ukazuje nám k tomu cestu. Bez neho by to toti¾ väè¹ina z nás nikdy neurobila a naïalej by zotrvávala vo svojich chybách, omyloch a zlých sklonoch.
No a v tejto príle¾itosti spozna» prostredníctvom utrpenia svoje vlastné chyby a odstráni» ich sa skrýva milosrdenstvo. Milosrdenstvo dávajúce èloveku novú ¹ancu. Milosrdenstvo, ktoré je prejavom Lásky Najvy¹¹ieho a spoèíva v prísµube nového, ¹»astnej¹ieho ¾ivota, ktorý nás oèakáva po spoznaní a odlo¾ení na¹ich chýb, nedostatkov a zlých sklonov.
A na záver e¹te jedna dôle¾itá skutoènos». Nie v¹etko utrpenie v na¹om ¾ivote je prejavom Spravodlivosti Najvy¹¹ieho. Jestvuje toti¾ aj utrpenie, ktoré nám mô¾u spôsobi» µudia na základe svojej slobodnej vôle. Utrpenie, ktoré spôsobujú jedni µudia druhým iba na základe toho, ¾e sa oni sami tak rozhodli. ®e im to bolo umo¾nené prostredníctvom ich slobodnej vôle. Voèi takémuto druhu utrpenia sa èlovek smie a má postavi». Mô¾e sa voèi nemu bráni».
Naopak utrpenie, ktoré k nám prichádza z rúk Najvy¹¹ieho máme prija» a v jeho zrkadle hµada» a nájs» zlú vlastnos», ktorú v sebe nosíme, ktorá nám na¹e utrpenie privodila a ktorú jen na¹ou povinnos»ou odstráni».
Ako v¹ak rozlí¹i» tieto dva druhy utrpenia? Poctivým nahliadnutím do seba samého a v prvom rade hµadaním svojich vlastných chýb! Toto vykonajme v prvom rade a o ka¾dom utrpení uva¾ujme predov¹etkým ako o pohnútke k hµadaniu, nájdeniu a odstráneniu na¹ich vlastných chýb. Jedine vtedy, ak by sme po poctivom a dôslednom hµadaní niè takéhoto nena¹li, jedine vtedy mô¾eme pripusti» mo¾nos», ¾e na¹e utrpenie je spôsobene zlou svojvoµnos»ou iných µudí.
Lebo èlovek má úplne opaènú tendenciu. Tendenciu hµada» chyby najskôr a predov¹etkým v iných! To v¹ak nie je správne! Èlovek by sa mal nauèi» hµada» chyby hlavne sám v sebe a a¾ keby sa mu to ani po vá¾nom a poctivom hµadaní nepodarilo mô¾e pripusti», ¾e sa na òom dopustili krivdy iní µudia, voèi ktorým sa potom mô¾e a má plné právo ohradi».
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.©.