Èo, alebo kto je Boh?
Datum:
22.04.2013 19:31
Od:
oto (anonymní u¾ivatel)
Název:
Re: Èo, alebo kto je Boh?
Kam vedú na¹e cesty po smrti?
Keï¾e µudia v tom nemajú jasno, boja sa smrti i toho, èo bude po nej. A pre svoj strach sa rad¹ej rozhovorom o smrti vyhýbajú. Av¹ak kvôli strachu, prameniacemu predov¹etkým z nevedomosti zostávajú v tejto dôle¾itej otázke aj naïalej neznalými. Je to ako zaèarovaný kruh, z ktorého niet úniku.
Ale predsa len svojim strachom a úzkos»ou zo smrti, predsa len svojim bojazlivým vyhýbaním sa tejto téme doteraz smrti e¹te nikto neunikol. Ide toti¾ o jednu z mála istôt, ak nie jedinú stopercentnú istotu, ktorú v na¹om neistom ¾ivote na zemi máme.
Nemá preto ¾iaden zmysel strka» hlavu do piesku pred realitou, ktorej aj tak neunikneme. Práve naopak! Je nanajvý¹ potrebné vedie» v tomto smere èo mo¾no najviac a to preto, aby sme k smrti zaujali správny postoj a vedeli sa orientova» v krajine záhrobia.
Kto je toti¾ neznalý, blúdi! Blúdi nie len po smrti, ale u¾ i vo svojom ¾ivote na zemi. Lebo ak nedoká¾e zauja» správny postoj k smrti a k tomu, èo nasleduje po nej, nemô¾e zauja» správny postoj ani k svojmu súèasnému ¾ivotu. Preto ¾ije nesprávne, potácajúc sa vlastným bytím a kráèajúc k hrôze svojej poslednej hodiny – k smrti, ktorá ho nepripraveného vrhne do ïal¹ieho, nekoneèného zúfalého blúdenia.
Povedzme si teda nieèo o záhrobných úrovniach, ktorými má a bude musie» putova» du¹a ka¾dého z nás.
V najzákladnej¹om èlenení sú ¹tyri: Astrálna úroveò, svet my¹lienkových foriem, jemnohmotnos» a duchovná rí¹a.
Astrálna úroveò, svet my¹lienkových foriem a jemnohmotnos» patria k hmotnosti tak, ako na¹e fyzické telo, iba ¾e ide o hmotnos» jemnej¹ieho a éterickej¹ieho druhu. Úlohou èloveka je preputova» v¹etkými týmito úrovòami a¾ ku koneènému cieµu – k duchovnej rí¹i, ktorá je toto¾ná s rajom, alebo s kráµovstvom nebeským.
Aby sme mohli správnym spôsobom a èo najrýchlej¹ie prejs» v¹etkými úrovòami, treba vedie» iba jediné: Èlovek má v¾dy kráèa» za Svetlom! To je pravá, jediná, istá a najrýchlej¹ia cesta smerom nahor. A toto základné pouèenie platí v absolútne v¹etkých úrovniach, vrátane tej na¹ej pozemskej.
V¾dy treba kráèa» jedine za Svetlom a to preto, aby sme v jednotlivých svetoch nezablúdili a nezmysleným blúdením v nich nestrávili celé stároèia, ba tisícroèia. Potom nám toti¾ hrozí, ¾e spolu s hmotnos»ou, ktorá zahàòa na¹u pozemskú úroveò, astrálnu úroveò, svet my¹lienkových foriem, ako i jemnohmotnos», ¾e spolu s celou hmotnos»ou budeme strhnutí do zániku, preto¾e hmotnos» podlieha nevyhnutnému kolobehu vzniku a zániku. Podlieha mu nie len na¹e telo, na¹a slneèná sústava a na¹a galaxia, ale i v¹etky ostatné, záhrobné úrovne jemnej¹ej hmoty nad nami. Bezpeèní budeme jedine v duchovnej rí¹i, kam sa máme svojim putovaním svetmi dosta» a kam máme v¾dy usilova». Duchovná rí¹a u¾ toti¾ nepodlieha kolobehu vzniku a zániku, preto¾e stojí nad hmotnos»ou a je veèná.
Bolo teda povedané, ¾e ak chce èlovek èo najrýchlej¹ie preputova» v¹etky úrovne a dosta» sa k cieµu musí v¾dy kráèa» za Svetlom. Èo v¹ak je Svetlo? Èo je to Svetlé, za èím máme v¾dy a v¹ade neúnavne kráèa»?
Svetlo je dobro a spravodlivos», je vnútorná èistota a u¹µachtilos», je èestnos» a ohµaduplnos» voèi iným, je neutíchajúca tú¾ba po nájdení Pravdy. Pravdy o Stvoriteµovi, o ¾ivote a o jeho zákonitostiach. Toto sú svetlé hodnoty, toto je Svetlom ka¾dého µudského bytia, za ktorým má èlovek kráèa» a ktoré ho v¾dy a neomylne povedie nahor, ku koneènému cieµu ná¹ho putovania – do veènej rí¹e ducha.
A toto Svetlo, tieto svetlé hodnoty majú v záhrobných úrovniach naozaj podobu svetlého ¾iarenia, ktoré k sebe s bla¾eným prísµubom volá v¹etky bytosti. Ono ¾iarivé Svetlo sa v¹ak k nikomu nepriblí¾i ani len o krok! Ís» ku nemu musí ka¾dý sám a to práve prostredníctvom naplòovania svetlých hodnôt. Nech u¾ teda ¾ije èlovek tu na zemi, alebo sa ocitne v ktorejkoµvek so spomínaných záhrobných úrovní, jeho úsilie kráèa» ku Svetlu mu nedá zablúdi» a povedie ho najkrat¹ími cestami ku koneènému cieµu jeho putovania - k veènej a nepominuteµnej rí¹i ducha.
Takto by to malo by», av¹ak ¾iaµ, realita je úplne iná. ¥udia blúdia! Blúdia u¾ na zemi, preto¾e u¾ tu na zemi nekráèajú za Svetlom a svetlými hodnotami. Hodnoty ako dobro, èes», spravodlivos», vnútorná èistota a ohµaduplnos» voèi iným pre nich niè neznamenajú.
¥udia sú materialistickí, uznávajúci iba hmotu a hodnoty s hmotou súvisiace, ako sú peniaze, majetky, moc, sláva, kariéra, pô¾itky a zábava. Jedine toto napåòa v¹etko ich ¾ivotné sna¾enie a myslenie.
A zrazu prichádza smr» a èlovek sa úplne nepripravený ocitá za jej hranicou, v astrálnej úrovni, bezprostredne súvisiacej s na¹im pozemským telom. Správne by bolo, keby èlovek hneï po dolo¾ení svojho fyzického tela èoskoro odlo¾il i svoje astrálne telo a putoval ïalej za Svetlom. Toto by bol normálny dej.
Keï¾e ale µudia uznávajú iba veci hmotné, zostávajú v blízkosti hmoty, v astrálnom svete, a nedoká¾u sa odtiaµ odpúta». Blúdia tu celé stároèia a mnohí si ani neuvedomujú, ¾e u¾ zomreli, preto¾e táto úroveò sa len veµmi málo lí¹i od ná¹ho hmotného sveta.
Sú to známe biele pani, èi rôzni „duchovia“, ktorí sú z rozlièných dôvodov pripútaní k urèitým miestam a ktorých v astrálnej úrovni blúdi celé státisíce.
Iné du¹e uviazli zase na celé veky vo svete my¹lienkových foriem. Len veµmi málo µudí sa po svojej smrti je schopných dosta» a¾ do jemnohmotnosti, ktorá sa opä» nesmie a nemô¾e sta» ich koneènou zástavkou.
Celé miliardy du¹í zostávajú takto uväznené v rôznych záhrobných úrovniach a hrozí im, ¾e v nich budú blúdi» a¾ dovtedy, kým nezaène rozklad hmoty, do ktorého bude nakoniec strhnutá celá ich osobnos», èo sa rovná definitívnemu vymazaniu z knihy ¾ivota v bolestnom pretrpení tisícroèného rozkladu hmotnosti.
Toto je to najhor¹ie a najstra¹nej¹ie, èo sa èloveku vôbec mô¾e prihodi»! Mô¾e sa mu to sta» preto, lebo stratil správny smer a správnu cestu, vedúcu najpriamej¹ím spôsobom Nahor, smerom k Svetlu, ktorá by ho priviedla vèas do bezpeèia. Do bezpeèia veènej duchovnej rí¹e.
Èloveèe, ak nechce¹ blúdi» a vo svojom blúdení nakoniec aj zahynú», zaèni kráèa» smerom k Svetlu! Smerom k svetlým hodnotám ducha, ktorými sú dobro, spravodlivos», èes», vnútorná èistota, ohµaduplnos» voèi iným a tú¾ba po Pravde. Komu sa toto sna¾enie dostane do krvi u¾ tu na zemi, ten v òom bude automaticky pokraèova» aj naïalej, po odlo¾ení svojho fyzického tela. Takýto èlovek prejde bezpeène a rýchlo v¹etkými záhrobnými úrovòami bez toho, ¾e by v niektorej z nich trvalo uviazol.
Len ku Svetlu a svetlým hodnotám preto èloveèe upieraj neustále svoj zrak! Nech sú ti ako ¾iarivé svetlo majáka v diaµke, ku ktorému bude bezpeène smerova» loï tvojho bytia. Ak nezmení¹ smer a neuhne¹ ani vµavo ani vpravo, nakoniec bezpeène zakotví¹ v prístave.
Ak sa ale nebude¹ sna¾i» napåòa» a ¾i» svetlé hodnoty, podobá¹ sa lodi na rozbúrenom mori, ktorá je bez svetla majáka úplne stratená a preto musí jej posádka alebo zomrie» hladom a smädom, alebo sa roztrieska» na zradných a nebezpeèných pobre¾ných útesoch, preto¾e nena¹la bezpeènú cestu k prístavu.
Preto v¾dy a v¹ade, kdekoµvek sa èloveèe ocitne¹, nech u¾ je to tu na zemi, alebo v tvojom ïal¹om bytí za hranicou smrti, v¾dy a v¹ade kráèaj iba smerom k Svetlu, napåòajúc svetlé hodnoty. Jedine v tomto sa toti¾ pre teba skrýva istota tvojej spásy v bezpeèí nepominuteµnej a veènej rí¹e ducha.
M.©. v spolupráci s http://uvazujme.blog.pravda.sk/