POCTA ADOLFOVI BORNOVI
Správa z tlaèe :
Vzácne „Umelecké ocenenie za tvorivý prínos vo filmovej tvorbe pre deti a mláde¾“ za rok 2015 udelili na 55. Zlínskom filmovom festivale pra¾skému výtvarníkovi Adolfovi Bornovi...
POCTA ADOLFOVI BORNOVI NA SLOVENSKU
Popredný súèasný èeský výtvarník, akad. maliar Adolf B o r n (1930), zaslú¾ilý umelec, sa do¾il 12. júna krásnych a po¾ehnaných 85 rokov. ®ijúca výtvarná legenda, adoptívny otec obrazových podôb, najslávnejšej èeskej dvojice školákov spolu¾iakov - výmyselníkov, ¾iakov 3.B, Macha a Šebestovej, na obidvoch brehoch rieky Moravy, ich oslávil v plnom zdraví a ako u¾ tradiène pri práci, vo svojom pra¾skom ateliéri, v "chalúpke pod breètanom", v pokojnom pra¾skom Podolí, kde slávny rodák z Èeských Veleníc, ¾ije a tvorí u¾ desa»roèia.
Majstre, srdeène Vám blaho¾eláme ku krásnemu ¾ivotnému jubileu.
®ivio !
Sto lat!
* * *
Len tí, jeho najvernejší výtvarní priaznivci vedia, ¾e Adolf Born, je jeden z mála vyštudovaných karikaturistov v Èechách, keï získal absolutórium na pra¾skej AVU, v roku 1955, v ateliéri karikatúry u prof. Antonína Pelca (ktorý sa presadil ako politický karikaturista aj v The New York Times).
Aj preto, po škole zaèínal s karikatúrou v známom humoristickom tý¾denníku Dikobraz, ale aj v Sluníèku, Mateøídoušce, neskôr v populárnom tý¾denníku Mladý svìt, a prestí¾nom švajèiarskom satirickom tý¾denníku Nebelspalter (ako prvý Èech). Bol známy ako novátor so svojim zmyslom pre kultivovaný humor a mieru groteskného náboja ludského porozumenia. Úspešne sa jej venoval viac ako dve desa»roèia, aby z nej odišiel na vrchole slávy s ocenením ako najlepší karikaturista sveta "The best cartoonist of the year 1974", ktorého sa mu dostalo v Montreale. Bolo to najvyššie ocenenie v karikatúre v bývalom Èeskoslovensku. Karikatúra, urèená hlavne pre noviny a èasopisy mu velmi pomohla presadi» sa vo svojich umeleckých zaèiatkoch, keï sa stal priznaným výtvarníkom karikaturistom nielen doma, ale aj vo svete.
Týmto prestí¾nym ocenením sa skonèila jedna úspešná etapa v jeho tvorbe. Klasickú karikatúru povesil na klinec. Svoje tvorivé úsilie zameral na výtvarné smery, ktoré ho najviac pri»ahovali - kresba, kni¾ná ilustrácia a volná grafika.
A tak humor, ktorý stále miloval a maluje posunul ïalej - do ilustrácii, do volnej grafiky a do kresieb s humorným podtextom. Veï humor je aj výsledkom poznania ¾ivota v ktorom je tolko dobrodru¾stva. Svoj tvorivý èas a potenciál delil rovnakým dielom - medzi ilustrácie, volnú grafiku, animované filmy a neskôr aj poštové známky.
Námety k svojim dielam èerpá z obdivu k známym historickým postavám a mytologickým hrdinom a z dojmov z poèetných a oblúbených ciest z Grécka a Turecka.
Dnes po zásluhe patrí k najvýznamnejším osobnostiam èeskej výtvarnej scény. Jeho originálne diela, umocnené osobitým výtvarným rukopisom sú známe aj bez podpisu. Pýšia sa nimi poèetní súkromní zberatelia na obidvoch brehoch Moravy, rovnako ako významné èeské a zahranièné galérie, od Montrealu, Prahy, Bratislavy, a¾ po Istanbul a Tchaj-wan...
Na jeho montrealský titul najlepší karikaturista sveta z roku 1974 sa však v umeleckom svete dodnes nezabudlo. Logo „Born“ stále má svoj honor nielen doma, ale aj vo svete.
Aj preto súèas»ou komorného výtvarného medailónu k jeho vzácnym 85. narodeninám, ktorý vznikol v lete na Slovensku, nazvaný BORN 85 - Výtvarná pocta, boli práve ilustraèné karikatúry. Tentoraz to však pre zmenu neboli karikatúry z dielne oslávenca, ale pre obmenu kariportréty jeho výraznej, prívetivej a charizmatickej tváre, ozdobenej monarchistickým "mohutným knírem", ktoré mu v podobe výtvarných vinšov vytvorili a venovali štyridsiati poprední výtvarníci - majstri výtvarnej humornej skratky nazývanej kariportrét, nielen zo Slovenska, Èeska, ale aj z blízkeho a vzdialeného zahranièia (od Brazílie, Portugalska, Holandska, Grécka, Turecká a¾ po Singapur), ako svoj úprimný a vzácny hold jeho výtvarnému umeniu a impozantnému celo¾ivotnému a stále ¾ivo mohutnevšiemu majestátnemu dielu.
Ako prezradil kurátor tohto medzinárodného projektu "BORN 85 - Výtvarná pocta": Jeho ideovým zámerom je tie¾ - èo najširšej umeleckej obci - najmladším generáciám prinies» správu o majstrovstve jubilanta aj v ¾ánri populárnom vo svete zvanom kartún - v oblúbenom, populárnom a odlahèenom umeleckom okruhu - kariportréte. Trochu z minulosti umenia a osobnosti Majstra Borna do prítomnosti, ale nie s nádychom nostalgie ale so zretelom radostného posolstva a zvesti minulosti našej súèasnosti. Svojim presahom ho teda umocni» nielen výtvarne a výchovne, ale aj spoloèensky a dokumentaène, od histórie, do dnešných a¾ s výhladom do budúcnosti.
Autora jubilantovho výtvarného medailónu velmi potešilo, ¾e Majstrovi Adolfovi Bornovi a jeho umeniu tak spontánne a nenútene drukujú aj dnes za hranicami Èiech, nielen na Slovensku ale aj za ich hranicami.
Zves» o projekte a kariportrétoch - umeleckých výtvarných vinšov od Lubomíra Vanìka z Brna, slovenského hudobníka Jozefa Hudáka a Moskovèana - riadneho Akademika Ruskej Akadémie Umenia - Vladimíra Moèalova a rytca a kaligrafa Jurija Kuverdjajeva, èo dali mocný výtvarný základ prezentovanému "medailónu", obohatený o nové umelecké hodnoty, sa rýchlo rozšírila do výtvarného sveta karikaturistov, ktorí píšu históriu "Art tribute", aby sa k ním radi pridali aj ïalší. Aj tentoraz chceli by» pri tom. Však aj umenie karipotrétu poskytuje najväèší - najslobodnejší a tie¾ aj neobmedzený priestor k tvorivosti a posolstvu, ako svojmu poslaniu...
Svoje výtvarné vinše jubilantovi tak okrem domácich výtvarníkov z Èiech a Slovenska (Mirek Šesták, Marcel Èi¾már, Martin Krajèoviè), od našich najbli¾ších susedov Polska (Goška Godar, Henryk Cebula, Slawek Lizon), Ukrajiny (Oleg Gucol, Oleg Kustovskij), Maïarska Linda Kišháziová sa dobrodušne a ludomilne s poctou pripojili ku gratulantom, s prejavom velkej úcty k bravúre jeho výtvarného umenia, aj priznaní vo svete kartún výtvarníci a tvorcovia karikatúry, ako Amorin z Brazílie, Claudia Re z Argentíny, René Bouschet z Francúzska, Willém Rasing z Holandska, Juan Manuel Alvarez Junco zo Španielska, Vasco Gargalo z Portugalska, Ivailo Cvetkov z Bulharska, Grékov Sofia Mamalinga, Georgopalis Dmitris, Katka Vašièková, John Xagoraris, Oleg Krupik z Bieloruska, Srbi Aleksandar Blatnik a Milenko Mihajloviè, Maria Balea a Nicoleta Ionescu z Rumunska, èi Saadet Demir Yalcin z Turecka, Machmud Ešonulov z Uzbekistanu, èi Adam Chua zo Singapúru...
„Všetci títo medzinárodne rešpektovaní výtvarníci a karikaturisti, vzdali hold èeskému výtvarnému velikánovi karikatúry, ilustrácie a grafiky, a svoju osobnú umeleckú výtvarnú poctu - vo forme svojich a za týmto úèelom vytvorených cenných originálnych autorského kariportrétov. Neskrývajú, ¾e sú pyšní, ¾e mohli by» pri tom. Takáto umelecká ponuka sa neodmieta. Navyše to pojali a uvedomili si aj ako uznanie svojho výtvarnému kumštu a umeniu v medzinárodnom kontexte“, dodáva kurátor...
Kto doteraz poznal iba výtvarne skvelé, obsahovo romantické a s názvami priam Thomas Alexandre Davy de La Pailleterievske "Bornové opusy" , tak mô¾e tentoraz vzácne spozna» aj jeho dobrácku tvár v desiatkach páèivých, priam „Bornovsky“ kompoziène impozantných, ale osobitých a vzácne orignálnych podobách (Yalcin, Rasing, Ionescu, Milenko, Gucol, Mamalinga, Kustovskij, Vašièková). Výtvarníci, ka¾dý iný, originálny a jedineèný, svojim výtvarným štýlom, úsmevne, štedro vyu¾ívajúc umelecké bohatstvo výtvarného rukopisu (ceruzou, perom, tušom, pastelom, akvarelom, PC grafikou), mo¾no aj vïaka ich kumštu nahliadli aj trochu do jeho skrytej úprimnej duše…
Náš jubilant Adolf Born, so svojím ¾ivým umeleckým odkazom, nauèil nás ma» rád výtvarné umenie - umenie aj ako zrkadlo spoloènosti, naprieè generáciám. Mo¾no aj vïaka nemu èeské výtvarné umenie získalo vyššiu spoloèenskú hodnotu a honor nielen na Vltave ale aj za hranicami vôd Labe a Moravy...
Kreslenie a ma¾ovanie boli a zostali pre neho všetkým - umením, zálubou, prácou a ¾ivobytím. Stal sa ikonou a výtvarnou legendou na Vltave u¾ poèas svojho ¾ivota. Úspešným „kultúrnym atašé“ èeskej kultúry vo svete. Majú ho radi všetky generácie. Rovnako ako má on rád svojich priaznivcov, èitatelov, zberatelov, priaznivcov a obdivovatelov. Aj preto stále pre nich kreslí, ilustruje, vystavuje, cestuje za nimi, beseduje, rozdáva autogramy.
Aj taký je náš Majster Adolf Born – milovník ¾ivota, umenia, cestovatel, priatel Grécka, Turecka, Tirolska, lakotník a vychutnávaè dobrého vína, zo ¾ivota tešitel.
Peter Závacký
* * *
Zobrazit všechny èlánky autora
CV : Adolf Born (1930) sa narodil sa v Èeských Veleniciach, v rodine ¾eleznièiar. Vyrastal u¾ Prahe, kde maturoval na reálnom gymnáziu. V rokoch 1949–1955, študoval postupne na Pedagogickej fakulte, Vysokej škole umeleckopriemyslovej a nakoniec na Akadémii výtvarných umení (ateliér karikatúry u prof. A. Pelca). Zaèínal ako karikaturista, neskôr sa u¾ venuje iba malbe, volnej grafike, ú¾itkovej grafike, ilustrácii, animovanému filmu, scénografii, plastike, tvorbe poštových známok. Bol kmeòový karikaturista redakcii Nebelspalter (Švajèiarsko), Mladý svìt a Dikobraz. Ilustroval vyše štyristo kníh.
Sám je autorom niekolkých kni¾ných albumov. Vystavoval od Bratislavy po Montreal, v Prahe, ale rovnako aj v Hulíne a Trutnove. Jeho diela sú majetkom prestí¾nych svetových galérii, ale aj v súkromných zbierkach na všetkých kontinentoch. Nositel poèetných najvyšších umeleckých ocenení za svoju tvorbu - Zlatá medaila za kni¾né ilustrácie (Lipsko, 1968), Cena Palma d´ Óro (Bordighera, Taliansko, 1970), Grand Prix Cartoon (Krakov (1971), Ocenenie The Best Cartoonist of the Year (Montreal, 1974), Hlavná cena za animovaný film Nezmysel (Teherán, 1977), Zlaté jablko BIB (Bratislava, 1979), Cena Jiøiho Trnku (1979), Zlatý Ezop (Gabrovo, 1979), nositel mimoriadneho ocenenia ZFF - Zlinského Filmového festivalu (Zlín, 2015). V r. 1980 dostal Vyznamenanie za vynikajúcu prácu, v r. 1984 Cenu ministerstva kultúry za ilustraènú tvorbu, od r. 1988 je nositelom titulu zaslú¾ilý umelec (aj bez politického anga¾ovania). V r. 2003 mu prezident ÈR udelil Medailu Za zásluhy za štát v oblasti kultúry I. stupòa, a vo Francúzsku mu Minister kultúry udelil ocenenia Rytiera Radu umenia a literatúry. Je vášnivým cestovatelom do vybraných krajín (Grécko, Turecko, Rakúsko, Švajèiarsko, Škandinávia). S pani Emou ¾ije a tvorí v Prahe. Vychovali spolu dcéru. Rados» a spríjemnenie jesene ¾ivota im robia dve vnuèky.