Rúfus 85 - Výtvarná pocta
Spomienka na poeta Milana Rúfusa
Vzpomínám si na ten okam¾ik, kdy jsem si v roce 1969 v knihkupectví Slovenský spisovatel na Václavském námìstí v Praze koupil Rúfusovu sbírku Zvony. Tou sbírkou se Rúfus stal mým básníkem, tak jako u nás Jan Skácel nebo Jaroslav Seifert. Vìtšinu jeho kní¾ek mám doma, i ty pro dìti. Za obdivuhodné pova¾uji veršované pohádky Kniha rozprávok a Sobotné veèery. Nìkteré verše pro dospìlé a pro dìti jsem v prùbìhu let pøebásnil a rùznì publikoval. Nìkolik posledních Rúfusových sbírek jsem u¾ v Praze nesehnal, kupoval jsem si je v Bratislavì. Uèarovaly mi Modlitbièky, ty mám z Popradu. Nìkolik jsem jich pøebásnil pro èasopis Vlasta, ale na vydání té nádherné kní¾eèky vèetnì ilustrací jsem nakladatele nenašel, bohu¾el. Milanu Rúfusovi se poezie stala zpovìdnicí. Je to poezie vybroušená jako diamant, verše jsou precizované jako definice, zároveò je to poezie prostá,moudrá a citovì podmanivá. Vnímám ji jako pokorné pokleknutí básníka i pokleknutí jeho duše k ¾ivotu a Bohu.
Michal Èerník, básník, autor kní¾ek pro dìti
Milan Rúfus - Ilustrace Jozef Hudák, Slovensko
Poéziu a kultúru ostatného polstoroèia pod "Tatrami" si bez neho nemo¾no predstavi». Jeho výnimoèné dielo u¾ dávno patrí do zlatého fondu slovenskej literatúry a kultúry. Poet kultivovaného ducha, s národným srdcom v hrudi, prorok národa, ktorý velkos»ou svojho diela znaène prekroèil hranice slovenského národa.
Milan Rúfus (1928-2009), po zásluhe patrí k najvýznamnejším slovenským básnikom druhej polovice 20. storoèia. Poet, ktorý rástol a zrel, ktorého nám závideli. Najèítanejší a najpredávanejší od Kriváòa a¾ po Dunaj. Známy a prekladaný aj za hranicami. Knie¾a slovenskej poézie, ktorý málo hovoril, aj celé hodiny mlèal.
"Budem len vecný, preto¾e nesmiem inak". (Milan Rúfus)
Vysokoškolský pedagóg, literárny historik, prekladatel, esejista, spisovatel (venoval sa tie¾ písaniu kníh pre deti a mláde¾). Ako básnik sa prezentoval s vlastným slobodným, vyhraneným a spontánnym pohladom na ¾ivotné a morálne hodnoty humánneho správania sa, na pravdu, lásku, krásu, a tie¾ utrpenie i tragiku èloveka a nášho dnešného a¾ nehumánne globalizovaného sveta druhej polovice pol. 20. storoèia. Je v nich menej radosti zo ¾ivota, zato viac trápenia...
Rovnako ako Miroslav Válek (1927 - 1991) a Vojtech Mihálik (1926 - 2001), jeho generaèní kolegovia, veril, ¾e len ohranièením moci zla sa pretlaèí dobro v èloveku, v ¾ivote i vo svete. Zásluhou humanistického smerovania a posolstva svojej celo¾ivotnej básnickej tvorby sa stal národným literárnym symbolom.
Rodák z Liptova zomrel v Bratislave v r. 2009. Pochovaný je vo svojej rodnej obci - Záva¾nej Porube (okres Liptovský Mikuláš).
V tomto roku si kultúrna verejnos» pod Tatrami pripomenie jeho nedo¾ité 85. narodeniny. A súèasne si uvedomuje ako velmi jej chýba.
Pri tejto príle¾itosti vznikol na Slovensku vydarený osobitý medzinárodný výtvarný projekt na poèes» knie¾a»a slovenskej poézie, Milana Rúfusa, Rúfus 85 - Výtvarná pocta, v ktorom medzinárodne rešpektovaní výtvarníci a karikaturisti, zo Slovenska a zahranièia, vzdali tomuto velikánovi verša svoju osobnú umeleckú výtvarnú poctu - vo forme autorsky vytvorených jeho podobizní v ¾ánri vïaèného kariportrétu. Nechýbali medzi nimi ani známe výtvarné esá spoza rieky Moravy - Pavel Kundera, Vlasta Mlenková, Lubomir Vanìk, Miroslav Šesták, Ján Hora a Miroslav Vomáèka... 
Zo Slovenska im radi kontrovali Milan Stano, Jozef Hudák, Štefan Schichman, Miro Regitko, Ján Fi»ma, Ivo Chad¾iev, Martin Krajèoviè, Michal Závacký ml. a pridali sa - z Maïarska Linda Kisházy, z Polska Slawek Lízoò, z Ruska Vladimir Moèalov, z Bieloruska Oleg Krupik a z Uzbekistanu Machmud Ešonkulov.
Kurátor projektu, Peter Závacký: Výtvarnou poctou majstrovstvu poeta sme sledovali nielen vzda» poctu osobnosti Majstra Rúfusa, ale aj ïalší nemenej významný kultúrny poèin - pripomenú» a tie¾ priblí¾i» hlavne našim mladším súèasníkom túto velkú a významnú osobnos» a jeho dielo, trochu vzácnej minulosti do prítomnosti, ale nie iba s nádychom nostalgie, tentoraz aj umocnený jeho menej známou civilnou tvárou a podobou, netradiènou formou, v jeho nových kreatívnych obrazových podobách – kariportrétoch, tak ako ju vidia vybraní a oslovení výtvarníci. Kto doteraz poznal iba verše poeta tak mohol spozna» aj jeho tvár aj keï sladkovolnú, clivú a¾ tklivú. Uznávaní slovenskí a zahranièní Majstri portrétových karikatúr, vytvorili aj tentoraz vzácne a originálne diela rôznych tvorivých názorov a výtvarných prístupov - dôstojné ich umeleckej erudícii. Prevláda v nich úsmevná dôstojná, vá¾ená a ctená realistická podoba výtvarného prejavu - majúc v úcte osobnos» poeta. Divák obdivuje nielen bravúrne vystihnutie tváre portrétovaného, ale tie¾ sumuje ¾ivotom jej dokonale vyšlachtenú vráskavú podobu vyšperkovanú o výrazovo bohaté vystihnutie jeho clivých charakterových rysov. Mierou vrchovatou vlo¾ili vo svoje umelecké diela bohatstvo vlastnej výtvarnej originality a kreativity, aby ka¾dého cielového, ale rovnako i náhodného príjemcu nielen oslovili ale aj zaujali. Ich hlavným cielom však zostalo - vzdanie svojej velkej pocty - umeleckej úcty a cti legende menom Milan Rúfus. Výtvarné opusy sa stanú stálou expozíciou v Dome Milana Rúfusa v jeho rodisku.
A napokon láska
Milan Rúfus
A napokon láska. Láska k ¾ene,
ku die»a»u, láska k ¾ivému.
Aj keï bolo všetko zaplatené,
je to dar. Tak zaïakujme mu.
Za to, ¾e je, èím sú hviezdy lodi,
najjasnejšia medzi hviezdami.
Láska, ktorá plodí nás i rodí
na krátku pú» svetom neznámym.
Láska – nebo naraz také blízke.
Víno bohov v krehkej nádobe.
Láska, ktorá sedí pri kolíske.
Láska, ktorá klaèí na hrobe.
Láska – sviatok èloveèieho tvora.
Tá, èo iba nechtiac ublí¾i.
A nad ludskou – láska Bo¾ia, ktorá
odovzdane visí na krí¾i.
Curriculum vitae: Milan Rúfus (10. 12. 1928 Záva¾ná Poruba - 11. 01. 2009 Bratislava), absolvent FF UK v Bratislave - slovenèina a dejepis (1948-52) (v r. 1998 mu Svetová akadémia umenia a kultúry, so sídlom v USA, udelila Èestný doktorát za literatúru), ako pedagóg na FF UK, prednášal dejiny slovenskej a èeskej literatúry. Ako pedagóg pôsobil aj v Taliansku, na univerzite Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru (1971 - 1972). Básnik s novým, slobodným a nezávislým pohladom na ¾ivot a svet, na ¾ivotné a morálne hodnoty ludského konania. Svoje prvé básne publikoval v èasopisoch Prameò, Nový rod, Borba a Mladá tvorba. Debutoval básnickou zbierkou "A¾ dozrieme" (1956). Zbierku s motivickým zázemím dialógu die»a»a a otca, má kniha Pamätníèek Modlitby za die»a (1995), ilustrovaná lapidarnými "detskými" kresbièkami jeho "dospelej" dcérky Zuzanky. Vydali ju Mladé leta. Filozoficko-meditatívny charakter má básnická zbierka "Neskorý autoportrét" (1992), v ktorej básnik sumuje pre¾itú skutoènos» a rany, ktoré mu udelil ¾ivot. Trpezlivo, vnímavo a velmi citlivo hladal zmysel a podstatu ludského ¾ivota. Hlboko a citlivo naèieral do jeho š»astia a radosti, ale predovšetkým do jeho starostí a bolestí, kryštálovo priezraènou fontánou nových a originálnych veršov a slov. Okrem vlastnej tvorby tie¾ prebásnil Dobšinského prostonárodné povestí. Jeho básòami sú sprevádzané i komorné výtvarné monografie M. A. Bazovského "Hladanie obrazu" (1973) a L. Fullu "Hudba tvarov" (1977). Sám si ako ilustrátorov vyberal Igora Rumanovského - Zbierky esejí - Epištoly staré a nové (1996) a Rozhovory so sebou a s tebou (1998) a Vladimíra Kompáneka. Je nositelom Radu T. G. Masaryka, Ceny Jozefa Cígera Hronského za literatúru (1966), Radu Ludovíta Štúra 1. triedy (1995), Ceny ministra Kultúry za zbierku básní Báseò a èas (2005), Cena Literárneho fondu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za zbierku Báseò a èas (2006), Zlatý rad Medzinárodného fóra 21. storoèia Crane Summit za poéziu (2008) a Pribinovho krí¾a I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Jeho národný a sociálny étos (2008), bol trikrát navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru (od r. 1991). Od r. 2002 vychádza Súborné dielo Milana Rúfusa, zatial vyšli - Dielo I, Dielo II, Dielo III, Dielo IV, Dielo VI, Dielo VII, Dielo VIII). Jeho básne boli prelo¾ené do dvoch desiatok jazykov, keï vyšli nielen v èeštine, ale aj v angliètine, bulharèine, francúzštine, maïarèine, nemèine, nórèine, polštine, ruštine, talianèine. Prekladal nie iba z èeštiny (Františka Hrubína, Josef K. Tyl), ale aj ruštiny (Sergej A. Jesenina, Michail J. Lermontova), talianèiny, španielèiny a z nórèiny. Jeho boli prelo¾ené do dvoch desiatok jazykov (vyšli v angliètine, bulharèine, èeštine, francúzštine, maïarèine, nemèine, nórèine, polštine, ruštine, talianèine). Jeho meno nesie Základná škola v rodnej obci a Rodný Dom Milana Rúfusa, je zaradený na zoznam kultúrnych pamiatok (vybavenie a exponáty domu, vrátane nábytku sú autentické).
Peter Zavacký
Další èlánky autora