Hlavným cielom moderného človeka nie je dnes dožiť sa vysokého veku v absolútnom vyjadrení. Ale najmä dožiť sa v jeseni života čo najviac aktívnych rokov, kedy bude vládať si zaslúžený odpočinok aktívne (napr. byť zdravý, vládať sa hýbať, jasne myslieť, aktívne komunikovať, byť spôsobilý cestovať) užiť, nielen pasívne (napr. v strachu, chorobách a bolestiach) dožiť.
Cena a hodnota dlhovekosti Pomerovaním rozdielov medzi dlhovekosťou človeka je aj dôstojné miesto staršieho človeka v spoločnosti a jeho postavenie v rodine. Či žijú v pozitívnom alebo negatívnom komplexnom zázemí.
Klúčovým kritériom na to ako sa človek cíti aj v starobe sú najmä dve veci: stav jeho zdravia (mentálneho i fyzického) a pocit potrebnosti a spolupatričnosti. Kto je chorý a cíti sa nepotrebný a spoločenským okolím opovrhovaný a odvrhnutý – nemá vela chuti do života a má skôr ambíciu usilovať, aby nežil dlho. V radosti a šťastí sa žije lepšie každému oproti životu v trápení a nešťastí.
Pozitívne a negatívne zázemie Pozitívne zázemie znamená napríklad, že je žijú aspoň v relatívnom dostatku materiálneho i duchovného bohatstva. Že o naše babky a dedkov, resp. prababky a pradedkov dobre postarané. Či majú vlastnú strechu nad hlavou a starostlivosť i lásku detí, vnúčat a pravnúčat. Alebo žijú v dôstojnom domove dôchodcov s dokonalými službami a motivačne prajnou dobrou pohodou spoluvrstovníkov i spolustolovníkov.
Negatívne zázemie znamená napríklad, že žijú v deficite dôstojnosti (extrémy v rôznych podobách – chudoba, bezdomovci, žobráci...) a nedostatku materiálneho i duchovného bohatstva v základnej – strohej línii vybavenosti. Napríklad žijú na ulici ako bezdomovci alebo sú odvrhnutí do zle spravovaného starobinca, kde ich rodina nechala ako nepotrebných napospas osudu a prerušila s nimi komunikáciu.
Paradoxy starnutia dnes
V rámci porovnania silných a slabých stránok v rozdieloch starnutia a dožitia sa dlhovekosti v minulosti a dnes za najdôležitejší považujem nasledovný dvojparadox:
1) Ludia, ktorí žili jednoduchšie, pomalšie a ťažšie, sa v minulosti (povedzme pred rokom 1950) dožili často vyššieho ako dnešná generácia dôchodcov,
2) Celkový zdravotný stav starších ludí v minulosti bol oveža zdravší ako u ich rovesníkov dnes. Oveža viac vládali v staršom veku.
JEDEN PRÍKLAD: Obaja moji dedovia pracovali s drevom. Jeden ako chudobnejší stolár – ktorý nemal takmer žiadne stroje, len ručné nástroje ako dláta, sekery, pílky, hoblíky. Bol kolár a zhotovoval teda najmä kolá - kolesá do drevených vozov, poriská na sekery a motyky, drevené hrable, koše, atď. Druhý ako bohatší stolár – mal velké stroje, výkonné mašiny a vyrábal najmä okná, dvere a jednoduché nábytky. Obaja fyzicky pracovali aj vo vysokom veku po 70-tke, pričom sa tešili pevnému zdraviu a mobilite a nemali na sebe žiadny gram tuku.
Dnes mám veža rovesníkov a kamarátov, ktorí nemajú ani 40-tku na krku, ale nevládzu, chýba im energia a sú chorí. Mnohí dnešní šesťdesiatnici a starší dôchodcovia majú tak chatrné zdravie, že ich hlavným problémom denne nie je ako intenzívne prežiť deň, ale kolko akých liekov pojesť a ktorých doktorov dnes alebo zajtra navštíviť – k nutnej údržbe ich chatrného zdravia.
Menej v minulosti znamenalo viac
Smutným paradoxom reality je fakt, že život v minulosti (v socializme) v nedostatku a chudobe, ale pomalším tempom – prinášal pre ludí viac šťastia i zdravia (duchovné hodnoty), hoci menej peňazí (materiálne hodnoty). Pritom vtedy nebolo vela doktorov a tolko vymožeností i pomôcok pre starých ludí, kolko ponúka modernejší dnešok.
Naproti tomu dnešný život dôchodcov v prebytku (minimálne dostupnosť vitamínov a prebytok potravín je dnes neporovnatežný s minulosťou väčšiny), lepšom bohatstve, ale krutejšej rýchlosti – prináša luďom viac nešťastia i chorôb (duchovné hodnoty), hoci možno i viac peňazí (materiálne hodnoty).
Niekedy menej znamená viac Zarážajúce je, že súčasnosť oproti minulosti ponúka nárast dlhovekosti. Za akú cenu však? Vela našich dôchodcov je tak opotrebovaných a zničených a chorých, že už nič nevládzu a nedokážu.
Namiesto toho, aby si zaslúžený odpočinok na dôchodku v rámci vlastnej jesene života užívali čo najviac v zdraví, šťastí a spokojnosti – trápia sa v chorobe, starostiach a neustále sa zhoršujúcich rodinných i medziludských vzťahoch.
Vývoj a progres by mali znamenať vždy pokrok a posun k zlepšeniu.
RESUME: Paradoxne na porovnaní dlhovekosti a zdravia najstarších v našej spoločnosti vidíme, že to tak nie je. A to je vážny dôvod na zamyslenie každého – v čom zmeniť a precizovať životný štýl, aby aj dlhovekosť v SR nielen rástla, ale bola stále dôstojnejšou, príjemnejšou a pohodovejšou. Niekedy k tomu vôbec netreba peniaze. Stačí viac darov zo strany každého z nás zadarmo: vo forme lepšej pozornosti, starostlivosti, komunikácie, tolerancie, solidarity a ústretovosti voči tým skôr narodeným.
Trend a smutný vývoj dlhovekosti II.