napríklad konkrétne aj dostupnosť univerzitného vzdelania v krajine pre každého, ale i dlhovekosť.
Dlhovekosť v rôznych formách
Komplexná kvalita života, genetická dispozícia (dedičné sklony), spôsob životného štýlu, stav prostredia, hodnotová orientácia a mnohé ďalšie faktory sa podpisujú na zdravotnom stave človeka i jeho spôsobilosti dožiť alebo nedožiť sa vysokého veku.
Dlhovekosť môže mať rôzne formy. Záleží najmä od uhla pohžadu v preferencii absolútnych a relatívnych náhžadov a hodnotení.
Hlavnou štartovacou čiarou, kedy sa začína počítať dlhovekosť je najmä odchod z práce do starobného dôchodku alebo priemerný vek dožitia v krajine. Optimisti a pesimisti sa v danom názorovo zhodnú len v niečom, rozhodne nie vo všetkom.
Väčšina odborníkov z geriatrie (odborní lekári na starovekosť) súhlasí s tým, že každý prežitý rok v jeseni života – ktorý sa podarí prežiť najmä po 70-tke sa počíta.
Priemerný vek dožitia v našej krajine síce prekročil šesťdesiatku, ale ešte neprekročil práve sedemdesiatku. Všetci na Slovensku obdivujeme každého (koho táto problematika bližšie zaujíma pozri knihu POHODOU k PROSPERITE III. – najmä časti „Vekové mílniky života“ a „Vek pre človeka v réžii boha“), kto zvládol prekročenie osemdesiatky.
Obyvatelstvo planéty starne Rozhodujúcim trendom v súčasnom spoločenstve cca 6 miliárd ludí žijúcich na planéte Zem je radikálnejší posun vývoja k starnutiu. Pribúda ludí v starobnom dôchodku a ubúda novonarodených. Pred štyridsiatimi rokmi živila naša planéta len 2 miliardy ludí. Kolko ich bude živiť, povedzme, za dvadsať rokov? A dokáže ich uživiť? Pribúda chorôb a ubúda zdravia.
Ludia v produktívnom veku nestačia produkovať žiadúce a komplexne dostatočné zdroje pre tých skôr narodených.
V niektorých krajinách so zdravou ekonomikou sú sociálne systémy bohaté a silné a funguje to tak, že súčasní starobní dôchodcovia si v minulosti v spoločnosti vyprodukovali zdroje, z ktorých si teraz užívajú dôchodky.
Väčšina krajín sveta (najmä chudobné a mnohopočetné komunity) však sociálne systémy má v obrovských problémoch. Dominuje v nich architektúra zvrátene spiatočníckeho modelu, kde dnešní pracujúci zarábajú na dôchodky nie pre seba, ale pre súčasných starobných dôchodcov.
Civilizačná daň za pokrok Krutou daňou za vedecko-technický pokrok sa stáva pohodlnosť ludí a stále sa zmenšujúci fyzický pohyb. Príroda človeka naprojektovala tak, že zdravý bude len vtedy, ak bude produkovať veža pohybu, chôdze, zohýnania, plávania, behania, fyzickej práce.
Nakolko ludia to nerešpektujú, vznikajú úplne zbytočné nové civilizačné choroby. Dávno najväčším morom a pliagou medzi nimi nie je napríklad rakovina alebo aids – z hladiska počtov prípadov. Ale suverénne prvenstvo majú depresie (psychické choroby) a obezita (fyzická porucha).
Brutálna hrozba jednoduchosti Ak ludstvo nezmúdrie, zaplatí stále brutálnejšiu daň za vlastné pohodlie. V čom najmä a predovšetkým? Napríklad v zničení ekologickej rovnováhy na planéte, v zničení vlastného zdravia ludí, v devastácii hierarchie prirodzených hodnôt, vo vymretí niektorých živočíšnych druhov fauny a rastlinných druhov flóry a vo vyčerpaní niektorých prírodných zdrojov...
Aby sa nestalo, že zvýšime dlhovekosť, ale nebudeme vládať (mať dosť síl a energie) si ju v aktívnom pohybe užiť. Nie nadarmo – už niekolko rokov platí v SR i ČR tragikomédia: keď humoristi nazvali starobného dôchodcu vtipne ako „UŠTVÁNLÉTY (Uštvaný rokmi)“.
Aby sa nestalo, že budeme materiálne bohatí (mať vily, zlato, peniaze, šperky), ale nebudeme mať dostatok pitnej vody, energiu (na svietenie, kúrenie), ropu k pohonu strojov alebo základnej potravy. A nebudeme zdraví.
Trend a smutný vývoj dlhovekosti I.