Legenda českej karikatúry

Pavel Matuška - legenda českej karikatúry - oslávil sedemdesiatku

Třebechovický karikaturista Pavel Matuška (1944) patrí už dávno ku klasikom československej a českej karikatúry. Jeho bohaté dielo právom patrí do zlatého fondu českej karikatúry a výtvarného umenia. Jeho uhladení a nevtieraví "fúzatí" dedkovia, v nekonečných úsmevných až absurdných pózach, pretože humor je len pravda postavená na hlavu hore nohami, vyvolávajú úsmevy na tvárach priaznivcov humoru od Moravy až po Vltavu už niekolkých generácii. Stretávali sa s nimi na stránkach populárneho a kultového humoristického časopisu Dikobraz a mládežníckeho Mladého světa a desiatkach ďalších známych periodík. Videli ich na 70 samostatných a 120 spoločných výstavách, od Moravy až po Vltavu, od prvej samostatnej v roku 1979, v Rokytnici v Orlických horách až po ostatné roky v Moravskej Třebovej či Tábore..., či na Slovensku - od Dunaja až po Hornád, v Bratislave, Košiciach a Kúpeloch Sliač. Ale tiež aj za hranicami a na vzdialených kontinentoch.

Nechce sa tomu veriť, ale ich decentný tvorca, výtvarný autor, sympatický elegán Pavel Matuška - osobnosť českého výtvarného umenia, vstúpil vo februári už do klubu sedemdesiatnikov, keď oslávil svoje ďalšie významné životné jubileu - sedemdesiatku. V klube ho srdečne uvítali jeho dobré známi kolegovia a priatelia Mirek Barták, Vladimír Renčín a Marián Vaněk...

Mistře, srdečne Vám blahoželáme k Vášmu vzácnemu životnému jubileu.
Živio!
Mnoga ljeta!

* * *

Náš jubilant, dnes už žijúca legenda česko-slovenskej karikatúry a kresleného humoru, je samouk a naturista, išiel vlastnou cestou originality, bez výkyvov v inšpirácii vo svojej výtvarnej tvorbe, humoru bez slov, osobitým výtvarným rukopisom, od jednoduchých vtipných peroviek (na bielych štvrtkách formátu A4) a exkluzívnych psychologických kariportrétov až k súčasným velkým farebným olejovým plátnam s vtipným a satirickým obsahom. Kreslený humor začal publikovať už na vojenčine - v pražskej Obrane lidu, v civile pokračoval v Svobodnom slove, v jeho známej prílohe Kvítko (pri jej zrode bol legendárny Josef Lada), keď smelo otvoril dvere k jeho vtedajšiemu redaktorovi Ondřejovi Suchému, aby cez legendárny Dikobraz a Mladý svět (po boku Nepraktu, Borna, Renčína, Výčítala, Pálky, Bartáka...) čoskoro zaklopal až na dvere prestížneho, nielen vo Švajčiarsku, ale aj v Európe a vo svete, satirického magazinu Nebelspalter. Dlho hladal svoju figúru a štýl, čo sa mu však nedarilo, a tak nakoniec zostal pri realistickej kresbe, ktorá sa pre neho nakoniec stala typickou a výrazne ňou umocnil kresliarsku a grafickú kultúru v našom humore v grafike a v kartún.

Na rozdiel od jeho kresieb, ktoré sú bez slov (keď v súkromí toho tiež veža nenahovorí), malby sú naopak už s vpísaným názvom obrazu a samotný titul je nevyhnutnou súčasťou hotového diela. Oblúbený je nielen v laickej verejnosti, ale jeho doterajšie kartún dielo je vysoko cenené odbornou komunitou.

A čo nám prezradil jubilant o sebe a jeho videní humoru v grafike v odpovediach na niektoré z palety otázok?

Už štvrté desaťročie ste chýrny, uznávaný a oceňovaný majster kresleného humoru nielen v Čechách, ale aj vo svete kartún. Staršia a stredná generácia pozná dodnes vaše kresby aj bez podpisu. Dnešní mladí karikaturisti môžu o niečom takom iba snívať! Teší vás to?
Kreslený humor - zkratkovou kresbu perem a tuší beze slov, tak jak to starší publikum pamatuje, už moc nedělám. Nechtělo se mi kreslit do šuplíku, a tak jsem už před patnácti lety přešel do vyššího patra a ty své nápady realizuji na plátně štětcem a barvami, nebo dlátem ve dřevě lípy a navíc doplňuji nezbytnými názvy děl - titulky, které jsou nezbytnou součástí a bez kterých by unikal smysl těch prací. To na rozdíl od dřívějšího humoru beze slov. Samozřejmě, že mě dnes těší, že jsem svého času možná patřil do první ligy našeho kresleného humoru.

Čo pre vás znamená kreslený humor? Máte svoju definíciu humoru?
Kreslený výtvarný humor pro mne znamená určitou seberealizaci, zkrátka byla mně od Pána Boha shora dána schopnost se k životu vyjadřovat výtvarnou groteskou, to se nedá naučit na žádné škole.
Vlastní definici kresleného - výtvarného humoru však nemám, snad jen převzatou, že humor, obecně, je jen jiný druh smutku. Myslím, že to hlásal Mistr kvalitního a chytrého humoru Miroslav Horníček.

Ako sa rodia vaše kresby? Podnetom k nakresleniu je zážitok, nápad, emócia, alebo skôr spravodlivý hnev na ludskú hlúposť alebo zlomyselnosť?
Co říci ke vzniku kresby? Impulzem je nejčastěji realita postavená na hlavu, to je gag. Může to být i reakce na zážitek. Po reakci na zážitek následuje rychlý záznam skicou nebo jen slovní, ke kterému se později vracím a už částečně dělám kompozici, ta pak zraje a nebo naopak zasychá.

Aký je recept na dlhovekosť a úspešného karikaturistu? Prezradíte nám ho?
Neprozradím, sám si raději nechám poradit.

Aké máte ešte hobby okrem kreslenia?
Nenazýval bych to koníčkem, spíš zálibou. Je to fotografování a cestování. Nebo obráceně?

Ludia sa tešia z vašich úsmevných obrázkov. Čo vám ešte prináša okrem kresleného humoru najväčšiu radosť, vie potešiť a pridať úsmev na vašej tvári?
Dostal jsem se do let, kdy už mám radost z každého nového rána, tak ať to tak zůstane ještě chvilku. A co vyvolá úsměv na mé tváři? Usmívající se tváře ostatních nad mými obrázky.

Máte aj svoje životné a umelecké krédo?
Kréda vynechám, asi by to nebylo nic původního, i když - originální je ten, kdo kopíruje první... A tohle řekl kdo? Michelangelo? Leonardo?

* * *

Jubilant Pavel Matuška recept na ozdravenie českej karikatúry nemá, ale myslí si, že český kreslený humor by potreboval ako sož aspoň liečebný pobyt v niektorých kúpeloch... zatiaž však nie sú ani náznaky, žeby mu chcel niekto takú ozdravnú kúru naordinovať... preto je pesimista a skôr sa obáva, že len jeho tvorba a výstavy kresleného humoru súčasný stav k lepšiemu neovplyvnia...

Pre svojich početných priaznivcov vydal dve vlastné knihy - Žiju, povolení mám (1990), kniha kresleného humoru a hodnotnú bohatú monografiu s názvom Usmívání (2006), ucelený prierez svojou výtvarnou tvorbou - humoristické kresby, malby a rezbárske opusy - ktorých spoločným znakom je kultivovaný humor a satira. Spolu s fotografom Milošom Vojířem je podpísaný aj pod knihou Třebechovický Proboštův betlém (autorka Z. Zemanová), keď celú knihu graficky upravil, vytvarně a umelecky umocnil. Monografia je venovaná betlehemské dielu - zaujímavých exponátom od  "třebechovských umelcov a remeselníkov", ktoré tvoria vzácnu zbierku miestneho Třebechovického muzea betlémů.

Curriculum vitae: Pavel Matuška (1944), nar. v Třebechovicích pod Orebem, výtvarník, maliar, karikaturista, reklamný grafik, ilustrátor, rezbár, absolvent SPŠ strojníckej v Rychnově n/Kněžnou (1962), pracoval ako výtvarník propagácie vo Fotochemě (Hradec Králové), absolvent Fakulty žurnalistiky UK v Prahe - Štúdium teórie a praxe grafiky periodik (1976-1979), od roku 1980 publikuje v domácej a zahraničnej tlači, od roku 1984 je na volnej nohe. Za svoju tvorbu získal ocenenie doma a vo svete, 1980 - Prix Excellency Tokio (Japonsko), 1985 - Mimoriadna cena poroty Marostica (Itálie), 1986 - Zlatá medaila Varaždin (Jugoslávie), 1989 - Prix Press Jury Knokke-Heist (Belgie), 1989 - Grand Prix Riga (ZSSR), 1991 - Prix Town Harelbeke (Holandsko), 2012 - 1. cena na Cartoon campetition v Burse (Turecko)... Autor hodnotných kariportrétov známych osobnosti z Čiech a zo sveta od Žišku a Vlastu Buriana až po Krištofa Kolumbusa, Napoleona Bonaparte a Louis Amstronga... Jeho práce sú zastúpené nielen v zbierkach organizátorov medzinárodných festivalov, ale aj v súkromných kolekciach. Je členom Unie výtvarných umelcov ČR. K jeho zážubám, okrem kreslenia je turistika, cestovanie a fotografovanie (okrem Európy, Austrália, Ghana, Kuba, Mali...). Autorsky stále agilný, skromný, rozhladený a vzdelaný výtvarný samouk, originálny výtvarník a umelec zostal verný svojmu rodisku, kde žije a tvorí.

Autor kresby - portrétu Pavla Matušky je Miroslav Šesták (ČR)

Peter Závacký

***

Zobrazit všechny články autora