Rúfus 85 - Výtvarná pocta
Spomienka na poeta Milana Rúfusa
Vzpomínám si na ten okamžik, kdy jsem si v roce 1969 v knihkupectví Slovenský spisovatel na Václavském náměstí v Praze koupil Rúfusovu sbírku Zvony. Tou sbírkou se Rúfus stal mým básníkem, tak jako u nás Jan Skácel nebo Jaroslav Seifert. Většinu jeho knížek mám doma, i ty pro děti. Za obdivuhodné považuji veršované pohádky Kniha rozprávok a Sobotné večery. Některé verše pro dospělé a pro děti jsem v průběhu let přebásnil a různě publikoval. Několik posledních Rúfusových sbírek jsem už v Praze nesehnal, kupoval jsem si je v Bratislavě. Učarovaly mi Modlitbičky, ty mám z Popradu. Několik jsem jich přebásnil pro časopis Vlasta, ale na vydání té nádherné knížečky včetně ilustrací jsem nakladatele nenašel, bohužel. Milanu Rúfusovi se poezie stala zpovědnicí. Je to poezie vybroušená jako diamant, verše jsou precizované jako definice, zároveň je to poezie prostá,moudrá a citově podmanivá. Vnímám ji jako pokorné pokleknutí básníka i pokleknutí jeho duše k životu a Bohu.
Michal Černík, básník, autor knížek pro děti
Milan Rúfus - Ilustrace Jozef Hudák, Slovensko
Poéziu a kultúru ostatného polstoročia pod "Tatrami" si bez neho nemožno predstaviť. Jeho výnimočné dielo už dávno patrí do zlatého fondu slovenskej literatúry a kultúry. Poet kultivovaného ducha, s národným srdcom v hrudi, prorok národa, ktorý velkosťou svojho diela značne prekročil hranice slovenského národa.
Milan Rúfus (1928-2009), po zásluhe patrí k najvýznamnejším slovenským básnikom druhej polovice 20. storočia. Poet, ktorý rástol a zrel, ktorého nám závideli. Najčítanejší a najpredávanejší od Kriváňa až po Dunaj. Známy a prekladaný aj za hranicami. Knieža slovenskej poézie, ktorý málo hovoril, aj celé hodiny mlčal.
"Budem len vecný, pretože nesmiem inak". (Milan Rúfus)
Vysokoškolský pedagóg, literárny historik, prekladatel, esejista, spisovatel (venoval sa tiež písaniu kníh pre deti a mládež). Ako básnik sa prezentoval s vlastným slobodným, vyhraneným a spontánnym pohladom na životné a morálne hodnoty humánneho správania sa, na pravdu, lásku, krásu, a tiež utrpenie i tragiku človeka a nášho dnešného až nehumánne globalizovaného sveta druhej polovice pol. 20. storočia. Je v nich menej radosti zo života, zato viac trápenia...
Rovnako ako Miroslav Válek (1927 - 1991) a Vojtech Mihálik (1926 - 2001), jeho generační kolegovia, veril, že len ohraničením moci zla sa pretlačí dobro v človeku, v živote i vo svete. Zásluhou humanistického smerovania a posolstva svojej celoživotnej básnickej tvorby sa stal národným literárnym symbolom.
Rodák z Liptova zomrel v Bratislave v r. 2009. Pochovaný je vo svojej rodnej obci - Závažnej Porube (okres Liptovský Mikuláš).
V tomto roku si kultúrna verejnosť pod Tatrami pripomenie jeho nedožité 85. narodeniny. A súčasne si uvedomuje ako velmi jej chýba.
Pri tejto príležitosti vznikol na Slovensku vydarený osobitý medzinárodný výtvarný projekt na počesť kniežaťa slovenskej poézie, Milana Rúfusa, Rúfus 85 - Výtvarná pocta, v ktorom medzinárodne rešpektovaní výtvarníci a karikaturisti, zo Slovenska a zahraničia, vzdali tomuto velikánovi verša svoju osobnú umeleckú výtvarnú poctu - vo forme autorsky vytvorených jeho podobizní v žánri vďačného kariportrétu. Nechýbali medzi nimi ani známe výtvarné esá spoza rieky Moravy - Pavel Kundera, Vlasta Mlenková, Lubomir Vaněk, Miroslav Šesták, Ján Hora a Miroslav Vomáčka... 
Zo Slovenska im radi kontrovali Milan Stano, Jozef Hudák, Štefan Schichman, Miro Regitko, Ján Fiťma, Ivo Chadžiev, Martin Krajčovič, Michal Závacký ml. a pridali sa - z Maďarska Linda Kisházy, z Polska Slawek Lízoň, z Ruska Vladimir Močalov, z Bieloruska Oleg Krupik a z Uzbekistanu Machmud Ešonkulov.
Kurátor projektu, Peter Závacký: Výtvarnou poctou majstrovstvu poeta sme sledovali nielen vzdať poctu osobnosti Majstra Rúfusa, ale aj ďalší nemenej významný kultúrny počin - pripomenúť a tiež priblížiť hlavne našim mladším súčasníkom túto velkú a významnú osobnosť a jeho dielo, trochu vzácnej minulosti do prítomnosti, ale nie iba s nádychom nostalgie, tentoraz aj umocnený jeho menej známou civilnou tvárou a podobou, netradičnou formou, v jeho nových kreatívnych obrazových podobách – kariportrétoch, tak ako ju vidia vybraní a oslovení výtvarníci. Kto doteraz poznal iba verše poeta tak mohol spoznať aj jeho tvár aj keď sladkovolnú, clivú až tklivú. Uznávaní slovenskí a zahraniční Majstri portrétových karikatúr, vytvorili aj tentoraz vzácne a originálne diela rôznych tvorivých názorov a výtvarných prístupov - dôstojné ich umeleckej erudícii. Prevláda v nich úsmevná dôstojná, vážená a ctená realistická podoba výtvarného prejavu - majúc v úcte osobnosť poeta. Divák obdivuje nielen bravúrne vystihnutie tváre portrétovaného, ale tiež sumuje životom jej dokonale vyšlachtenú vráskavú podobu vyšperkovanú o výrazovo bohaté vystihnutie jeho clivých charakterových rysov. Mierou vrchovatou vložili vo svoje umelecké diela bohatstvo vlastnej výtvarnej originality a kreativity, aby každého cielového, ale rovnako i náhodného príjemcu nielen oslovili ale aj zaujali. Ich hlavným cielom však zostalo - vzdanie svojej velkej pocty - umeleckej úcty a cti legende menom Milan Rúfus. Výtvarné opusy sa stanú stálou expozíciou v Dome Milana Rúfusa v jeho rodisku.
A napokon láska
Milan Rúfus
A napokon láska. Láska k žene,
ku dieťaťu, láska k živému.
Aj keď bolo všetko zaplatené,
je to dar. Tak zaďakujme mu.
Za to, že je, čím sú hviezdy lodi,
najjasnejšia medzi hviezdami.
Láska, ktorá plodí nás i rodí
na krátku púť svetom neznámym.
Láska – nebo naraz také blízke.
Víno bohov v krehkej nádobe.
Láska, ktorá sedí pri kolíske.
Láska, ktorá klačí na hrobe.
Láska – sviatok človečieho tvora.
Tá, čo iba nechtiac ublíži.
A nad ludskou – láska Božia, ktorá
odovzdane visí na kríži.
Curriculum vitae: Milan Rúfus (10. 12. 1928 Závažná Poruba - 11. 01. 2009 Bratislava), absolvent FF UK v Bratislave - slovenčina a dejepis (1948-52) (v r. 1998 mu Svetová akadémia umenia a kultúry, so sídlom v USA, udelila Čestný doktorát za literatúru), ako pedagóg na FF UK, prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. Ako pedagóg pôsobil aj v Taliansku, na univerzite Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru (1971 - 1972). Básnik s novým, slobodným a nezávislým pohladom na život a svet, na životné a morálne hodnoty ludského konania. Svoje prvé básne publikoval v časopisoch Prameň, Nový rod, Borba a Mladá tvorba. Debutoval básnickou zbierkou "Až dozrieme" (1956). Zbierku s motivickým zázemím dialógu dieťaťa a otca, má kniha Pamätníček Modlitby za dieťa (1995), ilustrovaná lapidarnými "detskými" kresbičkami jeho "dospelej" dcérky Zuzanky. Vydali ju Mladé leta. Filozoficko-meditatívny charakter má básnická zbierka "Neskorý autoportrét" (1992), v ktorej básnik sumuje prežitú skutočnosť a rany, ktoré mu udelil život. Trpezlivo, vnímavo a velmi citlivo hladal zmysel a podstatu ludského života. Hlboko a citlivo načieral do jeho šťastia a radosti, ale predovšetkým do jeho starostí a bolestí, kryštálovo priezračnou fontánou nových a originálnych veršov a slov. Okrem vlastnej tvorby tiež prebásnil Dobšinského prostonárodné povestí. Jeho básňami sú sprevádzané i komorné výtvarné monografie M. A. Bazovského "Hladanie obrazu" (1973) a L. Fullu "Hudba tvarov" (1977). Sám si ako ilustrátorov vyberal Igora Rumanovského - Zbierky esejí - Epištoly staré a nové (1996) a Rozhovory so sebou a s tebou (1998) a Vladimíra Kompáneka. Je nositelom Radu T. G. Masaryka, Ceny Jozefa Cígera Hronského za literatúru (1966), Radu Ludovíta Štúra 1. triedy (1995), Ceny ministra Kultúry za zbierku básní Báseň a čas (2005), Cena Literárneho fondu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za zbierku Báseň a čas (2006), Zlatý rad Medzinárodného fóra 21. storočia Crane Summit za poéziu (2008) a Pribinovho kríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Jeho národný a sociálny étos (2008), bol trikrát navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru (od r. 1991). Od r. 2002 vychádza Súborné dielo Milana Rúfusa, zatial vyšli - Dielo I, Dielo II, Dielo III, Dielo IV, Dielo VI, Dielo VII, Dielo VIII). Jeho básne boli preložené do dvoch desiatok jazykov, keď vyšli nielen v češtine, ale aj v angličtine, bulharčine, francúzštine, maďarčine, nemčine, nórčine, polštine, ruštine, taliančine. Prekladal nie iba z češtiny (Františka Hrubína, Josef K. Tyl), ale aj ruštiny (Sergej A. Jesenina, Michail J. Lermontova), taliančiny, španielčiny a z nórčiny. Jeho boli preložené do dvoch desiatok jazykov (vyšli v angličtine, bulharčine, češtine, francúzštine, maďarčine, nemčine, nórčine, polštine, ruštine, taliančine). Jeho meno nesie Základná škola v rodnej obci a Rodný Dom Milana Rúfusa, je zaradený na zoznam kultúrnych pamiatok (vybavenie a exponáty domu, vrátane nábytku sú autentické).
Peter Zavacký
Další články autora