Legenda èeskej karikatúry
Pavel Matuška - legenda èeskej karikatúry - oslávil sedemdesiatku
Tøebechovický karikaturista Pavel Matuška (1944) patrí u¾ dávno ku klasikom èeskoslovenskej a èeskej karikatúry. Jeho bohaté dielo právom patrí do zlatého fondu èeskej karikatúry a výtvarného umenia. Jeho uhladení a nevtieraví "fúzatí" dedkovia, v nekoneèných úsmevných a¾ absurdných pózach, preto¾e humor je len pravda postavená na hlavu hore nohami, vyvolávajú úsmevy na tvárach priaznivcov humoru od Moravy a¾ po Vltavu u¾ niekolkých generácii. Stretávali sa s nimi na stránkach populárneho a kultového humoristického èasopisu Dikobraz a mláde¾níckeho Mladého svìta a desiatkach ïalších známych periodík. Videli ich na 70 samostatných a 120 spoloèných výstavách, od Moravy a¾ po Vltavu, od prvej samostatnej v roku 1979, v Rokytnici v Orlických horách a¾ po ostatné roky v Moravskej Tøebovej èi Tábore..., èi na Slovensku - od Dunaja a¾ po Hornád, v Bratislave, Košiciach a Kúpeloch Sliaè. Ale tie¾ aj za hranicami a na vzdialených kontinentoch.
Nechce sa tomu veri», ale ich decentný tvorca, výtvarný autor, sympatický elegán Pavel Matuška - osobnos» èeského výtvarného umenia, vstúpil vo februári u¾ do klubu sedemdesiatnikov, keï oslávil svoje ïalšie významné ¾ivotné jubileu - sedemdesiatku. V klube ho srdeène uvítali jeho dobré známi kolegovia a priatelia Mirek Barták, Vladimír Renèín a Marián Vanìk...
Mistøe, srdeène Vám blaho¾eláme k Vášmu vzácnemu ¾ivotnému jubileu.
®ivio!
Mnoga ljeta!
* * *
Náš jubilant, dnes u¾ ¾ijúca legenda èesko-slovenskej karikatúry a kresleného humoru, je samouk a naturista, išiel vlastnou cestou originality, bez výkyvov v inšpirácii vo svojej výtvarnej tvorbe, humoru bez slov, osobitým výtvarným rukopisom, od jednoduchých vtipných peroviek (na bielych štvrtkách formátu A4) a exkluzívnych psychologických kariportrétov a¾ k súèasným velkým farebným olejovým plátnam s vtipným a satirickým obsahom. Kreslený humor zaèal publikova» u¾ na vojenèine - v pra¾skej Obrane lidu, v civile pokraèoval v Svobodnom slove, v jeho známej prílohe Kvítko (pri jej zrode bol legendárny Josef Lada), keï smelo otvoril dvere k jeho vtedajšiemu redaktorovi Ondøejovi Suchému, aby cez legendárny Dikobraz a Mladý svìt (po boku Nepraktu, Borna, Renèína, Výèítala, Pálky, Bartáka...) èoskoro zaklopal a¾ na dvere prestí¾neho, nielen vo Švajèiarsku, ale aj v Európe a vo svete, satirického magazinu Nebelspalter. Dlho hladal svoju figúru a štýl, èo sa mu však nedarilo, a tak nakoniec zostal pri realistickej kresbe, ktorá sa pre neho nakoniec stala typickou a výrazne òou umocnil kresliarsku a grafickú kultúru v našom humore v grafike a v kartún.
Na rozdiel od jeho kresieb, ktoré sú bez slov (keï v súkromí toho tie¾ ve¾a nenahovorí), malby sú naopak u¾ s vpísaným názvom obrazu a samotný titul je nevyhnutnou súèas»ou hotového diela. Oblúbený je nielen v laickej verejnosti, ale jeho doterajšie kartún dielo je vysoko cenené odbornou komunitou.
A èo nám prezradil jubilant o sebe a jeho videní humoru v grafike v odpovediach na niektoré z palety otázok?
U¾ štvrté desa»roèie ste chýrny, uznávaný a oceòovaný majster kresleného humoru nielen v Èechách, ale aj vo svete kartún. Staršia a stredná generácia pozná dodnes vaše kresby aj bez podpisu. Dnešní mladí karikaturisti mô¾u o nieèom takom iba sníva»! Teší vás to?
Kreslený humor - zkratkovou kresbu perem a tuší beze slov, tak jak to starší publikum pamatuje, u¾ moc nedìlám. Nechtìlo se mi kreslit do šuplíku, a tak jsem u¾ pøed patnácti lety pøešel do vyššího patra a ty své nápady realizuji na plátnì štìtcem a barvami, nebo dlátem ve døevì lípy a navíc doplòuji nezbytnými názvy dìl - titulky, které jsou nezbytnou souèástí a bez kterých by unikal smysl tìch prací. To na rozdíl od døívìjšího humoru beze slov. Samozøejmì, ¾e mì dnes tìší, ¾e jsem svého èasu mo¾ná patøil do první ligy našeho kresleného humoru.
Èo pre vás znamená kreslený humor? Máte svoju definíciu humoru?
Kreslený výtvarný humor pro mne znamená urèitou seberealizaci, zkrátka byla mnì od Pána Boha shora dána schopnost se k ¾ivotu vyjadøovat výtvarnou groteskou, to se nedá nauèit na ¾ádné škole.
Vlastní definici kresleného - výtvarného humoru však nemám, snad jen pøevzatou, ¾e humor, obecnì, je jen jiný druh smutku. Myslím, ¾e to hlásal Mistr kvalitního a chytrého humoru Miroslav Horníèek.
Ako sa rodia vaše kresby? Podnetom k nakresleniu je zá¾itok, nápad, emócia, alebo skôr spravodlivý hnev na ludskú hlúpos» alebo zlomyselnos»?
Co øíci ke vzniku kresby? Impulzem je nejèastìji realita postavená na hlavu, to je gag. Mù¾e to být i reakce na zá¾itek. Po reakci na zá¾itek následuje rychlý záznam skicou nebo jen slovní, ke kterému se pozdìji vracím a u¾ èásteènì dìlám kompozici, ta pak zraje a nebo naopak zasychá.
Aký je recept na dlhovekos» a úspešného karikaturistu? Prezradíte nám ho?
Neprozradím, sám si radìji nechám poradit.
Aké máte ešte hobby okrem kreslenia?
Nenazýval bych to koníèkem, spíš zálibou. Je to fotografování a cestování. Nebo obrácenì?
Ludia sa tešia z vašich úsmevných obrázkov. Èo vám ešte prináša okrem kresleného humoru najväèšiu rados», vie poteši» a prida» úsmev na vašej tvári?
Dostal jsem se do let, kdy u¾ mám radost z ka¾dého nového rána, tak a» to tak zùstane ještì chvilku. A co vyvolá úsmìv na mé tváøi? Usmívající se tváøe ostatních nad mými obrázky.
Máte aj svoje ¾ivotné a umelecké krédo?
Kréda vynechám, asi by to nebylo nic pùvodního, i kdy¾ - originální je ten, kdo kopíruje první... A tohle øekl kdo? Michelangelo? Leonardo?
* * *
Jubilant Pavel Matuška recept na ozdravenie èeskej karikatúry nemá, ale myslí si, ¾e èeský kreslený humor by potreboval ako so¾ aspoò lieèebný pobyt v niektorých kúpeloch... zatia¾ však nie sú ani náznaky, ¾eby mu chcel niekto takú ozdravnú kúru naordinova»... preto je pesimista a skôr sa obáva, ¾e len jeho tvorba a výstavy kresleného humoru súèasný stav k lepšiemu neovplyvnia...
Pre svojich poèetných priaznivcov vydal dve vlastné knihy - ®iju, povolení mám (1990), kniha kresleného humoru a hodnotnú bohatú monografiu s názvom Usmívání (2006), ucelený prierez svojou výtvarnou tvorbou - humoristické kresby, malby a rezbárske opusy - ktorých spoloèným znakom je kultivovaný humor a satira. Spolu s fotografom Milošom Vojíøem je podpísaný aj pod knihou Tøebechovický Proboštùv betlém (autorka Z. Zemanová), keï celú knihu graficky upravil, vytvarnì a umelecky umocnil. Monografia je venovaná betlehemské dielu - zaujímavých exponátom od "tøebechovských umelcov a remeselníkov", ktoré tvoria vzácnu zbierku miestneho Tøebechovického muzea betlémù.
Curriculum vitae: Pavel Matuška (1944), nar. v Tøebechovicích pod Orebem, výtvarník, maliar, karikaturista, reklamný grafik, ilustrátor, rezbár, absolvent SPŠ strojníckej v Rychnovì n/Knì¾nou (1962), pracoval ako výtvarník propagácie vo Fotochemì (Hradec Králové), absolvent Fakulty ¾urnalistiky UK v Prahe - Štúdium teórie a praxe grafiky periodik (1976-1979), od roku 1980 publikuje v domácej a zahraniènej tlaèi, od roku 1984 je na volnej nohe. Za svoju tvorbu získal ocenenie doma a vo svete, 1980 - Prix Excellency Tokio (Japonsko), 1985 - Mimoriadna cena poroty Marostica (Itálie), 1986 - Zlatá medaila Vara¾din (Jugoslávie), 1989 - Prix Press Jury Knokke-Heist (Belgie), 1989 - Grand Prix Riga (ZSSR), 1991 - Prix Town Harelbeke (Holandsko), 2012 - 1. cena na Cartoon campetition v Burse (Turecko)... Autor hodnotných kariportrétov známych osobnosti z Èiech a zo sveta od ®išku a Vlastu Buriana a¾ po Krištofa Kolumbusa, Napoleona Bonaparte a Louis Amstronga... Jeho práce sú zastúpené nielen v zbierkach organizátorov medzinárodných festivalov, ale aj v súkromných kolekciach. Je èlenom Unie výtvarných umelcov ÈR. K jeho zá¾ubám, okrem kreslenia je turistika, cestovanie a fotografovanie (okrem Európy, Austrália, Ghana, Kuba, Mali...). Autorsky stále agilný, skromný, rozhladený a vzdelaný výtvarný samouk, originálny výtvarník a umelec zostal verný svojmu rodisku, kde ¾ije a tvorí.
Autor kresby - portrétu Pavla Matušky je Miroslav Šesták (ÈR)
Peter Závacký
***
Zobrazit všechny èlánky autora