Hlavným cielom moderného èloveka nie je dnes do¾i» sa vysokého veku v absolútnom vyjadrení. Ale najmä do¾i» sa v jeseni ¾ivota èo najviac aktívnych rokov, kedy bude vláda» si zaslú¾ený odpoèinok aktívne (napr. by» zdravý, vláda» sa hýba», jasne myslie», aktívne komunikova», by» spôsobilý cestova») u¾i», nielen pasívne (napr. v strachu, chorobách a bolestiach) do¾i».
Cena a hodnota dlhovekosti Pomerovaním rozdielov medzi dlhovekos»ou èloveka je aj dôstojné miesto staršieho èloveka v spoloènosti a jeho postavenie v rodine. Èi ¾ijú v pozitívnom alebo negatívnom komplexnom zázemí.
Klúèovým kritériom na to ako sa èlovek cíti aj v starobe sú najmä dve veci: stav jeho zdravia (mentálneho i fyzického) a pocit potrebnosti a spolupatriènosti. Kto je chorý a cíti sa nepotrebný a spoloèenským okolím opovrhovaný a odvrhnutý – nemá vela chuti do ¾ivota a má skôr ambíciu usilova», aby ne¾il dlho. V radosti a š»astí sa ¾ije lepšie ka¾dému oproti ¾ivotu v trápení a neš»astí.
Pozitívne a negatívne zázemie Pozitívne zázemie znamená napríklad, ¾e je ¾ijú aspoò v relatívnom dostatku materiálneho i duchovného bohatstva. ®e o naše babky a dedkov, resp. prababky a pradedkov dobre postarané. Èi majú vlastnú strechu nad hlavou a starostlivos» i lásku detí, vnúèat a pravnúèat. Alebo ¾ijú v dôstojnom domove dôchodcov s dokonalými slu¾bami a motivaène prajnou dobrou pohodou spoluvrstovníkov i spolustolovníkov.
Negatívne zázemie znamená napríklad, ¾e ¾ijú v deficite dôstojnosti (extrémy v rôznych podobách – chudoba, bezdomovci, ¾obráci...) a nedostatku materiálneho i duchovného bohatstva v základnej – strohej línii vybavenosti. Napríklad ¾ijú na ulici ako bezdomovci alebo sú odvrhnutí do zle spravovaného starobinca, kde ich rodina nechala ako nepotrebných napospas osudu a prerušila s nimi komunikáciu.
Paradoxy starnutia dnes
V rámci porovnania silných a slabých stránok v rozdieloch starnutia a do¾itia sa dlhovekosti v minulosti a dnes za najdôle¾itejší pova¾ujem nasledovný dvojparadox:
1) Ludia, ktorí ¾ili jednoduchšie, pomalšie a »a¾šie, sa v minulosti (povedzme pred rokom 1950) do¾ili èasto vyššieho ako dnešná generácia dôchodcov,
2) Celkový zdravotný stav starších ludí v minulosti bol ove¾a zdravší ako u ich rovesníkov dnes. Ove¾a viac vládali v staršom veku.
JEDEN PRÍKLAD: Obaja moji dedovia pracovali s drevom. Jeden ako chudobnejší stolár – ktorý nemal takmer ¾iadne stroje, len ruèné nástroje ako dláta, sekery, pílky, hoblíky. Bol kolár a zhotovoval teda najmä kolá - kolesá do drevených vozov, poriská na sekery a motyky, drevené hrable, koše, atï. Druhý ako bohatší stolár – mal velké stroje, výkonné mašiny a vyrábal najmä okná, dvere a jednoduché nábytky. Obaja fyzicky pracovali aj vo vysokom veku po 70-tke, prièom sa tešili pevnému zdraviu a mobilite a nemali na sebe ¾iadny gram tuku.
Dnes mám ve¾a rovesníkov a kamarátov, ktorí nemajú ani 40-tku na krku, ale nevládzu, chýba im energia a sú chorí. Mnohí dnešní šes»desiatnici a starší dôchodcovia majú tak chatrné zdravie, ¾e ich hlavným problémom denne nie je ako intenzívne pre¾i» deò, ale kolko akých liekov pojes» a ktorých doktorov dnes alebo zajtra navštívi» – k nutnej údr¾be ich chatrného zdravia.
Menej v minulosti znamenalo viac
Smutným paradoxom reality je fakt, ¾e ¾ivot v minulosti (v socializme) v nedostatku a chudobe, ale pomalším tempom – prinášal pre ludí viac š»astia i zdravia (duchovné hodnoty), hoci menej peòazí (materiálne hodnoty). Pritom vtedy nebolo vela doktorov a tolko vymo¾eností i pomôcok pre starých ludí, kolko ponúka modernejší dnešok.
Naproti tomu dnešný ¾ivot dôchodcov v prebytku (minimálne dostupnos» vitamínov a prebytok potravín je dnes neporovnate¾ný s minulos»ou väèšiny), lepšom bohatstve, ale krutejšej rýchlosti – prináša luïom viac neš»astia i chorôb (duchovné hodnoty), hoci mo¾no i viac peòazí (materiálne hodnoty).
Niekedy menej znamená viac Zará¾ajúce je, ¾e súèasnos» oproti minulosti ponúka nárast dlhovekosti. Za akú cenu však? Vela našich dôchodcov je tak opotrebovaných a znièených a chorých, ¾e u¾ niè nevládzu a nedoká¾u.
Namiesto toho, aby si zaslú¾ený odpoèinok na dôchodku v rámci vlastnej jesene ¾ivota u¾ívali èo najviac v zdraví, š»astí a spokojnosti – trápia sa v chorobe, starostiach a neustále sa zhoršujúcich rodinných i medziludských vz»ahoch.
Vývoj a progres by mali znamena» v¾dy pokrok a posun k zlepšeniu.
RESUME: Paradoxne na porovnaní dlhovekosti a zdravia najstarších v našej spoloènosti vidíme, ¾e to tak nie je. A to je vá¾ny dôvod na zamyslenie ka¾dého – v èom zmeni» a precizova» ¾ivotný štýl, aby aj dlhovekos» v SR nielen rástla, ale bola stále dôstojnejšou, príjemnejšou a pohodovejšou. Niekedy k tomu vôbec netreba peniaze. Staèí viac darov zo strany ka¾dého z nás zadarmo: vo forme lepšej pozornosti, starostlivosti, komunikácie, tolerancie, solidarity a ústretovosti voèi tým skôr narodeným.
Trend a smutný vývoj dlhovekosti II.