napríklad konkrétne aj dostupnos» univerzitného vzdelania v krajine pre ka¾dého, ale i dlhovekos».
Dlhovekos» v rôznych formách
Komplexná kvalita ¾ivota, genetická dispozícia (dedièné sklony), spôsob ¾ivotného štýlu, stav prostredia, hodnotová orientácia a mnohé ïalšie faktory sa podpisujú na zdravotnom stave èloveka i jeho spôsobilosti do¾i» alebo nedo¾i» sa vysokého veku.
Dlhovekos» mô¾e ma» rôzne formy. Zále¾í najmä od uhla poh¾adu v preferencii absolútnych a relatívnych náh¾adov a hodnotení.
Hlavnou štartovacou èiarou, kedy sa zaèína poèíta» dlhovekos» je najmä odchod z práce do starobného dôchodku alebo priemerný vek do¾itia v krajine. Optimisti a pesimisti sa v danom názorovo zhodnú len v nieèom, rozhodne nie vo všetkom.
Väèšina odborníkov z geriatrie (odborní lekári na starovekos») súhlasí s tým, ¾e ka¾dý pre¾itý rok v jeseni ¾ivota – ktorý sa podarí pre¾i» najmä po 70-tke sa poèíta.
Priemerný vek do¾itia v našej krajine síce prekroèil šes»desiatku, ale ešte neprekroèil práve sedemdesiatku. Všetci na Slovensku obdivujeme ka¾dého (koho táto problematika bli¾šie zaujíma pozri knihu POHODOU k PROSPERITE III. – najmä èasti „Vekové mílniky ¾ivota“ a „Vek pre èloveka v ré¾ii boha“), kto zvládol prekroèenie osemdesiatky.
Obyvatelstvo planéty starne Rozhodujúcim trendom v súèasnom spoloèenstve cca 6 miliárd ludí ¾ijúcich na planéte Zem je radikálnejší posun vývoja k starnutiu. Pribúda ludí v starobnom dôchodku a ubúda novonarodených. Pred štyridsiatimi rokmi ¾ivila naša planéta len 2 miliardy ludí. Kolko ich bude ¾ivi», povedzme, za dvadsa» rokov? A doká¾e ich u¾ivi»? Pribúda chorôb a ubúda zdravia.
Ludia v produktívnom veku nestaèia produkova» ¾iadúce a komplexne dostatoèné zdroje pre tých skôr narodených.
V niektorých krajinách so zdravou ekonomikou sú sociálne systémy bohaté a silné a funguje to tak, ¾e súèasní starobní dôchodcovia si v minulosti v spoloènosti vyprodukovali zdroje, z ktorých si teraz u¾ívajú dôchodky.
Väèšina krajín sveta (najmä chudobné a mnohopoèetné komunity) však sociálne systémy má v obrovských problémoch. Dominuje v nich architektúra zvrátene spiatoèníckeho modelu, kde dnešní pracujúci zarábajú na dôchodky nie pre seba, ale pre súèasných starobných dôchodcov.
Civilizaèná daò za pokrok Krutou daòou za vedecko-technický pokrok sa stáva pohodlnos» ludí a stále sa zmenšujúci fyzický pohyb. Príroda èloveka naprojektovala tak, ¾e zdravý bude len vtedy, ak bude produkova» ve¾a pohybu, chôdze, zohýnania, plávania, behania, fyzickej práce.
Nakolko ludia to nerešpektujú, vznikajú úplne zbytoèné nové civilizaèné choroby. Dávno najväèším morom a pliagou medzi nimi nie je napríklad rakovina alebo aids – z hladiska poètov prípadov. Ale suverénne prvenstvo majú depresie (psychické choroby) a obezita (fyzická porucha).
Brutálna hrozba jednoduchosti Ak ludstvo nezmúdrie, zaplatí stále brutálnejšiu daò za vlastné pohodlie. V èom najmä a predovšetkým? Napríklad v znièení ekologickej rovnováhy na planéte, v znièení vlastného zdravia ludí, v devastácii hierarchie prirodzených hodnôt, vo vymretí niektorých ¾ivoèíšnych druhov fauny a rastlinných druhov flóry a vo vyèerpaní niektorých prírodných zdrojov...
Aby sa nestalo, ¾e zvýšime dlhovekos», ale nebudeme vláda» (ma» dos» síl a energie) si ju v aktívnom pohybe u¾i». Nie nadarmo – u¾ niekolko rokov platí v SR i ÈR tragikomédia: keï humoristi nazvali starobného dôchodcu vtipne ako „UŠTVÁNLÉTY (Uštvaný rokmi)“.
Aby sa nestalo, ¾e budeme materiálne bohatí (ma» vily, zlato, peniaze, šperky), ale nebudeme ma» dostatok pitnej vody, energiu (na svietenie, kúrenie), ropu k pohonu strojov alebo základnej potravy. A nebudeme zdraví.
Trend a smutný vývoj dlhovekosti I.