Èo, alebo kto je Boh?
Datum:
09.01.2014 16:37
Od:
oto (anonymní u¾ivatel)
Název:
Re: Èo, alebo kto je Boh?
Obmedzenos» èloveka
Èlovek sa sám, dobrovoµne, slobodne a zo svojho vlastného rozhodnutia obmedzil vo vnímaní reality. Rozhodol sa toti¾ nevníma» ju celú, ale len jej èas». A túto èas» pova¾uje za celok, mimo ktorého pre neho niè ïal¹ieho nejestvuje. A v¹etko jeho myslenie a uva¾ovanie, v¹etky jeho závery a rozhodnutia ktoré èiní, celá jeho ¾ivotná orientácia stojí na tomto nesprávnom základe.
Av¹ak takáto obmedzenos» vo vnímaní nemô¾e ma» za následok niè iného, ako èloveka obmedzeného. Obmedzenca! Obmedzenca so v¹etkými dôsledkami, ktoré z jeho obmedzenia vyplývajú a ktoré jeho obmedzenos» automaticky produkuje a priná¹a.
O èom to vlastne hovoríme? Predsa o materializme! O tom, ¾e v¹etko myslenie, vnútorné pre¾ívanie, uva¾ovanie a samozrejme aj konanie µudí je zamerané iba a jedine na hmotnú realitu. Je to toti¾ to jediné, èo podµa nich jestvuje, èo má nejakú cenu a èo je hodné námahy a sna¾enia.
Rodina, práca, oddych, záujmy a koníèky, týchto zopár okruhov rozvinutých do miliónov jednotlivostí tvorí stredobod ¾ivotného úsilia väè¹iny µudí tejto zeme. V¹etci spoloène to nazývajú reálnym ¾ivotom a v ich myslení, cítení a sna¾ení niet u¾ miesta absolútne pre niè, èo by nejakým spôsobom vyboèovalo z rámca tohto, takzvaného reálneho ¾ivota. A ak na také nieèo natrafia, nie je to podµa nich vôbec hodné pozornosti, záujmu, a u¾ vôbec nie nejakého sna¾enia.
A je zará¾ajúce, ¾e podobný prístup k ¾ivotu mô¾eme vidie» aj u tých, ktorí sa pova¾ujú za veriacich, èi¾e µudí akceptujúcich fakt, ¾e by mohlo jestvova» e¹te aj nieèo iné, ako viditeµná a hmotná realita. I oni vo väè¹ine prípadov vôbec nijakým spôsobom nevyboèujú zo v¹eobecného rámca absolútneho pripútania k hmotnej realite.
Väè¹ina veriacich je toti¾ presne takých istých, akými sú materialisti, preto¾e presne také isté je ich myslenie, uva¾ovanie, jednanie i sna¾enie. Vôbec nièím sa neodli¹ujú! Mo¾no snáï iba svojou vierou, ¾e jestvuje aj nieèo iné, ako to hmotné. Ale tým to pre nich hasne, preto¾e z tohto neistého tu¹enia nevyvodzujú pre seba a pre svoj spôsob ¾ivota ¾iadne dôsledky. ®ijú, myslia, uva¾ujú a jednajú presne tak isto, ako v¹etci ostatní. Celý svet preto pokojne mo¾no nazva» materialistickým. Materialisticky obmedzeným!
Skúsme si teraz predstavi» hustú hmlu s viditeµnos»ou dvadsa» a¾ tridsa» metrov. Pre cestnú premávku to predstavuje veµké nebezpeèenstvo, na základe ktorého musí by» zodpovedajúcim spôsobom zní¾ená rýchlos».
A teraz si skúsme predstavi», ¾e by sme v takejto hustej hmle ¾ili trvalo. ®e by sme sa do takéhoto stavu narodili a nikdy v ¾ivote by sme iným spôsobom nevideli. Videli by sme v¾dy iba dvadsa» a¾ tridsa» metrov pred seba, prièom by sme nemali ani poòatia o tom, èo sa skrýva za touto hranicou. Je celkom pochopiteµné, ¾e tomuto dlhotrvajúcemu obmedzeniu by sme sa plne prispôsobili a stalo by sa pre nás vo v¹etko smerodatným. I na¹e myslenie a uva¾ovanie by sa celkom logicky pohybovalo iba v hraniciach tohto obmedzenia.
No a presne takto ¾ije väè¹ina µudí s ich du¹evným obzorom, schopným vníma» iba hmotnú realitu. Toto obmedzené vnímanie reality prijali ako to jediné, èo jestvuje a bezvýhradne sa tomu vo v¹etkom prispôsobili. Niet nièoho v ich myslení a sna¾ení, èo by túto hranicu prekraèovalo. A tak ¾ije µudstvo ako v hustej hmle, s mo¾nos»ou maximálneho rozsahu vnímania v onom pomyselnom rozmedzí dvadsa» a¾ tridsa» metrov.
A teraz si predstavme viditeµnos» poèas jasného, slneèného letného dòa, keï sa krása krajiny rozprestiera a¾ do takmer nekoneènej diaµky a my v¹etko vidíme jasne a zreteµne.
Rozdiel je neporovnateµný! Tento rozdiel je rozdielom medzi plnohodnotnos»ou a plnokrvnos»ou ¾ivota v porovnaní s obmedzenos»ou vnímania a videnia v hustej hmle.
Materialista nevníma ¾ivot plnohodnotne a plnokrvne! Vníma a vidí len jeho hmotnú realitu a pova¾uje ju za realitu jedinú. Nie je schopný vytu¹i», vycíti» a uvedomi» si, ¾e za òou je e¹te realita iná, jemnej¹ia a ¾e obe tieto reality spoloène tvoria jeden neoddeliteµný a vzájomne prepojený celok. ®e obe tieto reality tvoria jedinú pravú a skutoènú realitu.
Obrazne vyjadrené, materialista jedná a myslí v rozmedzí vlastného vedomia v rozsahu dvadsa» a¾ tridsa» metrov. Jedine to, èo sa nachádza v týchto hraniciach pova¾uje za rozhodujúce. Toto je v¹ak dôvod, preèo neraz jedná sebecky, chamtivo, bezohµadne, neèisto a nespravodlivo, len aby dosiahol svoje hmotné ciele, ktoré pova¾uje za najpodstatnej¹ie. Veï predsa podµa neho èlovek ¾ije len raz a musí si u¾i» ¾ivota plnými dú¹kami.
Práve takýmto spôsobom jednajú tisíce µudí a spôsobujú si tým vzájomne mnoho utrpenia, drancujúc a devastujúc celú zem. Jednajú tak v¹ak jedine pre svoju obmedzenos». Ak by toti¾ mali ¹ir¹í du¹evný rozhµad, ak by vo svojom myslení, konaní a sna¾ení zohµadòovali veµkú, celkovú a skutoènú realitu, zahàòajúcu v sebe to, èo je hmotné i to, èo je jemnej¹ieho charakteru, potom by muselo by» v¹etko ich jednanie úplne iné. Potom by nemohli èini», hovori», ba ani myslie» tak, ako to pokojne robia dnes.
Potom by toti¾ veµmi dobre vedeli, ¾e za v¹etko, èo èlovek vykoná ho èaká spravodlivá odplata a ¾e ak sa táto odplata nedostaví hneï teraz v tomto hmotnom ¾ivote, celkom urèite sa dostaví potom, v onej jemnej¹ej realite bytia. Tisíce vecí by èlovek nemohol robi» tak, ako ich robí, keby si bol vedomý tejto skutoènosti. Nemohol by tak èini» lebo by vedel, ¾e spravodlivá odplata ho neminie a to ani vtedy, keby sa jej tu na zemi dokázal ¹ikovne vyhnú». Áno, jedine obmedzenos» vo vnímaní skutoènej reality dovoµuje µuïom jedna» bezohµadne, sebecky, nespravodlivo, neèestne a neèisto.
Svojim vlastným, obmedzeným zredukovaním vnímania iba na hmotné v¹ak µudia nedoká¾u poprie» realitu skutoènú. Celkovú realitu, v ktorej jestvuje bezpodmieneèná Spravodlivos», ktorej úèinky sa nevyhnutne naplnia buï e¹te tu na zemi, a ak nie tu, tak potom urèite tam, v jemnej¹ej úrovni bytia, ktorej existenciu nezvratne spoznáme po svojej smrti.
Kto sa sna¾í kona» dobro, kto sa usiluje o spravodlivos» a èestnos», ten sa nemusí nièoho obáva». Kto v¹ak popiera dobro, èestnos» a spravodlivos» v mene dosiahnutia hmotných cieµov, ktoré pova¾uje za jediné a prvoradé, toho mo¾no pova¾ova» za chudáka, jednajúceho takýmto spôsobom jedine z titulu vlastnej obmedzenosti. Z obmedzenosti, neschopnej ho uchráni» pred neblahými dôsledkami, ktoré bude ma» jeho jednanie a ktoré bude musie» zo¾a» z hµadiska kontextu celkovej reality bytia.
Èloveèe, nebuï obmedzencom! Nepre¾i celý svoj ¾ivot ako v hustej hmle, s hranicami svojho vedomia v pomyselnom rozpätí dvadsiatich a¾ tridsiatich metrov. Sna¾ sa vytu¹i», pochopi» a preniknú» do poznania jemnej¹ej reality bytia, aby sa ti otvorili oèi a ty si uvidel veci také, aké naozaj sú. Aby si uvidel nádhernú, slneènú a dokonale krásnu, skutoènú realitu bytia, v ktorej ví»azí, dobro, spravodlivos», èestnos» a u¹µachtilos» a v ktorej bude bité a nakoniec i definitívne znièené v¹etko nedobré, nespravodlivé, neèestné a nízke.
Pamätaj èloveèe, ¾e sa bude¹ musie» zodpoveda» za ka¾dý svoj èin! Tu, alebo tam! A nie len za ka¾dý èin, ale aj za ka¾dé slovo! Ba i za ka¾dú my¹lienku! Lebo jestvuje len jedno veµké, celistvé bytie, v ktorom vládne praveèná Spravodlivos». Ak si myslel, hovoril a konal nedobre, jej odplata »a zaruèene dostihne. Buï u¾ tu, alebo potom tam. Nemysli si, ¾e tejto Spravodlivosti je mo¾né nejakým spôsobom ¹ikovne uniknú». To je ilúzia a klam! Ilúzia a klam vyplývajúce z tvojej vlastnej obmedzenosti! Ilúzia a klam, ktoré sa ti raz veµmi trpko vypomstia!
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.©.